Biskup má apoštolskú moc svätiť kňaza pre sviatostnú službu (liturgia, spoveď, pomazanie nemocných) a ostatné na služby (službu) svätí len diakonov.
Konštantín – Filozof bol biskupom aj vzhľadom na tradíciu: v balkánskom slovanskom prostredí len jeho ako biskupa zobrazovali (Ochrid , Pliska, Trnovo ap.) a nie Metoda, lebo ten bol konsekrovaný „in sacerdotium“ – popovstvo, episkopstvo [3] v Ríme. Preto po roku 1050 negovali ako slúžiaceho latinskému biskupovi – pápežovi.
Navyše veriaci – stádo sa zveruje len biskupovi. Pretože pápež Mikuláš I. vedel, že z Ríma idú prosiť o biskupa – učiteľa do Carihradu [4] a tým bral na vedomie, že ak Carihrad má požadovaného muža (biskupa, znajúceho sloviensky jazyk), tak tam bude pôsobiť, ale nebude tam zriaďovať biskupstvo (eparchiu). Doklad o tom je vo Veľkomoravských legendách. [5] Pochybnosti o episkopstve Konštantína začali už v 17. storočí. [6] V Carihrade a v Bulharsku Konštantína – Filozofa vyobrazovali v chrámoch ako biskupa. To isté je aj v Ríme. Dokumentácia o jeho biskupskej hodnosti je zhrnutá v Kránobrodskom zborníku, I, 1996 1 – 2.


2.4 Argumenty sa dajú zhrnúť v časovej následnosti

a/ Každý cirkevný vyslanec oboch cirkvi (rímskej a carihradskej) bol pred svojou misiou konsekrovaný na biskupa a neraz povýšený na arcibiskupa, alebo poverený legátstvom. To sa praktizuje dodnes: exarchovia Carihradu a Moskvy pre západnú Európu sú pred odchodom na miesto určenia konserkovaní na biskupov.

b/ Pápež Mikuláš I. vo svojom liste do Carihradu píše, že Rastislavovo posolstvo v Ríme tiež požadovalo „biskupa a učiteľa“..., ale my sme tu v (Ríme) takého nemali. V liste vyjadruje radosť, že v Carihrade „takého“ mali (biskupa a učiteľa). c/ Preto blažený Cyril na smrteľnej posteli sa modlí za „stádo“, ktoré mu Boh zveril. [1] Z textu sa dá vyčítať aj to, že v Ríme (kde bolo centrum jurisdikcie pre Panóniu a Moravu) ho menovali za biskupa pre tie kraje. Len v Ríme mu mohli zveriť „stádo“. Lebo len biskup je pastier veriacich svojej eparchie, čiže stáda.

d/ Rímska tradícia po celý stredovek ctila si Cyrila ako biskupa. Tak isto i balkánska tradícia si ho uctieva od začiatku ako biskupa. Fresky pápežov a sv. Cyrila v katedrále sv. Sofie (v Ochride) uprostred východných svätých zachycujú hlavné problémy z doby 11. storočia v čase okolo rozkolu (1050) [2]. (viď pripojené vyobrazenie sv. Cyrila z Ochridu, ktorá sa našla pri obnove tohto soboru za pomoci Unesca v roku 1953, podobne aj vyobrazenie sv. Cyrila v sieni Sixta V. (V knihe Jána Hnilicu, Svätí Cyril a Metod, Bratislava, 1990). e/ V liste, ktorý píše Michal III. Rastislavovi na Moravu, sa píše vo veľkolepom štýle vzhľadom na postavenie hlavy misie takto: „a zanecháš (Rastislav) pamiatku svoju budúcim rodom ako veľký cisár Konštantín“.