Nedá sa ani predpokladať, žeby nebol pokrstený a pobirmovaný (pomazaný myrom) podľa gréckeho obradu. Pražský biskup ho len „nanovo“ birmoval, aby bol pre cisára doklad, že sa už „obrátil“ („cum se converteret“). Prijal latinskú formu svojho mena Stephanus. Bolo to len do latinčiny preložené jeho pôvodné krstné slovanské meno: Stephanus = Venceslav (Vác, Vaik). Keď Vojtech prišiel do Ostrihomu, Štefan mal už 14 rokov. [2] To je dôkaz, že ho nemohol krstiť. Štefanova matka – Šarolta zo Sedmohradska mala pri jeho pôrode v bolestiach a upadnutí do tranzu videnie sv. Štefana – prvomučeníka. Preto ho aj pokrstili na meno Venceslav a familiárne mu prisadla maďarský asimilovaný formant tohto mena – Vaik.



3.2 Bol kráľ Štefan nepriateľ gréckeho obradu?

Nebol, ani si to nemohol dovoliť kvôli vzbure šľachty a veriacich gréckeho obradu, ktorí na počiatku jeho kráľovania tvorili takmer 100% počtu všetkého obyvateľstva. Vychádzal gréckej Cirkvi v ústrety. Bola to aj politická nevyhnutnosť. Oficiálne pod vplyvom cisára a svojej ženy (latinského obradu) nerobil nijaké násilie. To začalo až po jeho smrti, keď prišlo k rozkolu medzi východnou a západnou cirkvou (r. 1050 a následne). Rím začal upodozrievať kresťanov gréckeho obradu z možnej herézy. Preto aj Ján XIII. v roku 967 zriadil pražské biskupstvo len latinského obradu. Nechcel ani počuť, aby bolo gréckeho. Kráľ Štefan si ako u cisára tak aj u pápeža svojím prolatinským postojom získal sympatie a politickú podporu. Týmto jeho postojom latinská Cirkev, aj keď len formálne, získala si ďalšie kráľovstvo. Svojmu synovi dal spísať zásady vládnutia. V nich sa aj dotkol obradov a veľmi výstižne: „Ktorý Grék by riadil Latiníkov podľa gréckych mravov ? A ktorý Latinik by riadil Grékov latinskými mravmi ? Preto nasleduj moje zvyky, aby si doma medzi svojimi bol prvý a medzi cudzími vždy chválený“ (Išlo o obrad v krajine). [1]
K samostatnému zriaďovaniu biskupstiev sa historici nestavajú jednoznačne. Základný problém je v tom, že veriacich latinského obradu na počiatku bolo minimum a zväčša cudzinci (kňazi zo západu či juhu a nemeckí žoldnieri v službách Gejzu a Štefana). Podľa historikov sa biskupstvá zriaďovali len tam, kde pulzoval aktívny život gréckej cirkvi: a to boli silne zaľudnené oblasti okolo starých benediktínskych opátstiev s gréckym obradom (od čias sv.