Metoda) : išlo o Vesprínske údolie (vesprínske opátsvo), bakoňské údolie (bokoň opátstvo - Stoličný Belehrad ), kláštor na rieke Maroš v Sedmohradoch (Čanádske a Varadínske biskupstvo), prilišký kláštor (Jágerské biskupstvo), zoborský kláštor (Nitrianske biskupstvo), pätikostolský kláštor (Pätikostolské biskupstvo – Pécs), sriemský kláštor (Báčske biskupstvo), vyšehradský kláštor (Ostrihomské biskupstvo). Mnohé kláštory boli polatinčené, mnohé zanikli v reformácii luteránskej a kalvínskej. Často opáti mali celé údolia s dedinami na starosti po cirkevnej stránke, aby sa nešírili bludy a nepestovali staré povery a zvyky. [2]
Kráľ Štefan zakladal kláštory s benediktínskou regulou a gréckym obradom. Aj toľko spochybňovaná zakladajúca listina ženského kláštora vo vesprínskom údolí za mestom je jasná, keď celú skutočnosť skúmame. Listina bola napísaná v gréckom jazyku. Mníšky sú pomenované ako grécke. Neišlo iste o Grékyne, ale o benediktínky. Pomenovanie veriacich, alebo kláštora, mníchov a mníšok s titulom graecus, graecum sa vzťahuje vždy len na grécky obrad. Keď si prečítame históriu takzvaného kláštora, vidíme, že mníšky sa kráľovi odmenili darmi: vyšili mu parádny kráľovsky plášť (kepény) a krížom naň aj štólu (epitrachil) s citátmi zo žalmov a na meštek (peniaze) takisto vyšili modlitbu, ale v cirkevnoslovanskej reči a cyrilikou. [3] Nečudo, že po návrate kráľovských klenotov do Budapešti v roku 1972 a po následnej konzervácii bolo na budínskom hrade v klenotníci sprístupnené všetko okrem mešteka a plášťa na ktorých sú tie cyrilské texty. Úradná sprava znela v tom duchu, že neznášajú svetlo. Nezverejnili ani fotografie, (lebo je to zamerané proti Slovákom).
Kráľ Štefan nielen v Carihrade, ale aj v Jeruzaleme dal postaviť pre pútnikov hospice. Aj v Ríme dal postaviť komplex budov, kde pútnici mali útulok a kde boli uhorskí kňazi latinského obradu. A tešil sa nielen z kňazov gréckych (úplná prevaha v Uhorsku), ktorý doma Uhorsko vzdelávali. Radoval sa aj z toho, že tých ktorých poslal do Ríma, sa vzdelávali v latinčine. „In ea porro ecclesia principi apostolorum sacra natio Hungara ritu Latino ministrabat certo sacerdotum et clericorum numero definito, quem at Regis nutum supplebant alii, quoties aliis aut mori aut in patriam reverti contigisset. Fuit quidem ea in re praecipius Stephanus scopus, divini cultus propogatio, sed etiam avebant suos graecis literis eruditos Hungariam illustrare, non secus ac qui Romae operam dabat. [4] Zmysel: Kráľ Štefan sa radoval z gréckych kňazov (slovanských), ktorí doma Uhorsko vzdelávali, tak sa aj radoval z toho, že tí, ktorých poslal do Ríma, sa vzdelávali v latinčine. Ku klenotom - plášť, štóla a meštek - patril ešte dvojitý apoštolský kríž, ktorý hodnostári gréckeho obradu (do čias sv. Štefana biskupi) a potom opáti namiesto berly používali. Preto ho užíval aj kráľ Štefan.