Prečo nevravia? Nechcú ku mne...


Július Barč Ivan
Múdrosť
Je taká múdrosť:
kľaknúť si pred koncilom,
priznávať kardinálom blud a blúdenia a bludy,

radšej si pokľaknúť, než klesnúť na hranici,
radšej skryť pravdu v sebe kdesi
akoby v klenotnici,
potom si doznať, že sa predsa krúti.
Však, súdruh Galilei,
je taká múdrosť?!

Lež nad mudrca múdrejšie je dieťa,
ten rozprávkový chlapček nerozumne smelý,
ten chlapček, ktorý skríkol hlasito, až beda,
že kráľ je nahý, že nahý je celý.

Laco Novomeský (zb. Stamodtiaľ a iné básne)
Báseň
Čas letí / jak vtáci nedozerní

Na svete boli silní i slabí,
v New Yorku stáli mrakodrapy.

Smial sa i Paríž / zošitý krásnymi mosty,
a černoch černošku miloval / na Brehu slonovej kosti
a žena v Moskve snila / o väčšej skyve chleba.

Tá pieseň chlapca
podobu sveta nezmenila
a zdá sa, že žiť tu nebolo mu treba,
keď pranič svetu nedá.

Lež predsa:
pripíšte k jeho chvále,
že miloval tak strašne, neskonale
veci i vecičky tohto sveta.
Laco Novemeský (zb. Nedeľa)
Oblaky

Oblaky ako vrstvy nocí
Oblaky ako rybie oči
Oblaky ako v hĺbke dolu v mori
Oblaky smútok mŕtvy živý chorý
Oblaky ako prázdno v kalichu
Oblaky v kvetoch ženy pre pýchu
Oblaky ako vrstvy nocí
Oblaky ako rybie oči

Oblaky ako mŕtve dlane
Oblaky prvé požehnanie
Oblaky ako úsmev Jezuliatka
Oblaky v hrobe láska križovatka
Oblaky cez sklo ústa krv
Oblaky v hriechu ktorý uriekol
Oblaky ako mŕtve dlane
Oblaky prvé požehnanie
Pavel - Ušák Oliva (zb. Oblaky)
16 Čo som chcel v Paríži

s Hlbinom hľadím na tú polnoc prostú
jak Rimbaud driemem pod oblúkom mostu
druh jeho Verlaine za 5 frankov pije
ale druh jeho Verlaine nemocný je
pán abbé Bremond hľadí spoza chmáry
ten abbéovský klobúk váš je starý
vravte ste básnik je to epiteton
ako sa máte majstre André Breton
Montparnas patrí vám dnes Baudelaire Ady
pánovia ja už neviem vám dať rady
vstanete z mŕtvych zdrvení zimou
a ja mám hlavu plnú sladkých rýmov.