Má štyri etapy
1 etapa celé obdobie 1780 – 1820
cieľ – prebudenie národného procesu a vytvoranie spisovného jazyka
výsledok – prvá kodifikácia jazyka spisovná slovenčina

2 etapa národného obrodenia 1820 –1835
cieľ – zjednotenie katolíkov a evanielikov a vytvorenie národnej literatúry v novom jazyku
výsledok – vytvorenie spolku – rečí a literatúry slovenskej.
V spolku sa spojili katolíci a evanielici boli vydané diela Kollára a Hollého

3 etapa 1835 – 1843
cieľ – vytvorenie nového jazyka prijateľného pre katolíkov aj evanielikov
výsledok – 1843 kodifikoval Ľudovít Štúr nový spisovný jazyk

4 etapa 1843 – 1848
cieľ – aby ostatné európske národy uznali slovensko
výsledok – po neúspešnej revolúcii v roku 1848 bol Štúr a jeho prívrženci buď uväznený alebo daný pod policajný dozor


prvá fáza slovenského národného obrodenia

Jozef Ignác Bajza – študoval teológiu vo Viedni. Tam sa zoznámil s osvietenstvom. Rozhodol sa že vytvorí nový spisovný jazyk a ako jeho základ použil trnavské nárečie a v tomto jazyku napísal prvý slovenský román – René mládenca – príhody a skúsenosti
1 časť René a jeho vychovávateľ cestujú z Benátok do Tripolisu a hľadajú Reného stratených príbuzných rodičov a sestry. So sestrou sa René stretáva na dvore Tripoliského pašu. Odchádzajú spolu ale ich loď stroskotá a znovu sa stratia. René je predaný do otroctva. V otroctve sa zamiluje do princcceznej Hadixi je odsúdený na smrť ale utečie, príde do Benátok a tam sa stretne s rodičmi a so sestrou.
2 časť – dej druhej časti sa odohráva na slovensku.rené putuje po mnohých mestách a to čo vidí sa mu nepáči. Všetky negatíva ostro kritizuje. Vydanie druhej časti diela bolo zakázané

Druhý pokus o kodifikáciu – študenti generálneho seminára v Bratislave pod vedením Antona Bernoláka. Ako základ použili jazyk katolíckych vzdelancov z okolia Trnavy. 1787 Anton Bernolák vydal prvé kodifikačné dielo. Kritická rozprava o slovenských písmenách. 1787 realizovaná kodifikácia.
1790 vydal učebnicu tohto jazyka.
1789 založený spolok Slovenské učené tovarišstvo malo vydávať slovenské časopisy a diela. Prvé dielo v Bernolákovčine je dielo Juraja Fánlyho – Dúvjěrná snluva mezi mníchem a ďáblem. Jeho ďalšie diela sú Včelár, Pyšný domáci a polný hospodár, Bylinkár.
Základné znaky bernolákovčiny: vychádza z foneticko fonologického pravopisu to znamená že y nepozná a píš ako počuješ, nemá dvojhlásky.

Poézia v biblickej češtine:
Predstaviteľ Bohuslav Tablic – Poezye
Tablic chápal poeziu ako prostriedok širenia myšlienok osvietenstva
Pavol Jozef Šafárik – Tatranská múza s lýrou slovanskou
Priviedol do slovenskej poezie sonet ( je to forma básne ktorá pochádza z antiky, je to 14 veršová báseň s prísne usporiadanými veršami.