roky - nihilistická koncepcia (popieranie všetkého), a.d. vychádzala z existencialistickej filozofie. Bezvýchodiskovosť z rozporov spoločnosti povyšovala na nezmyselnosť života vôbec. - antidráma - chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a rozuzlenie v závere hry. Hrdina je obyčajne osamelý človek, neschopný komunikovať s inými postavami. Jazyk neslúži na dorozumenie, pretože monológy sú nelogické. -Eugéne Ionesco (Francúz RUM pôvodu), Friedrich Dürrenmatt (Švajčiar)
SAMUEL BECKETT
Čakanie na Godota
- hra nemá dejovú líniu, je takmer bez dekorácií
- na opustenej ceste sa stretávajú dvaja tuláci Estragon a Vladimír. Z ich chaotického rozhovoru vyplýva, že čakajú na akéhosi Godota. Počas ich replík prichádza na scénu dvojica - pán (Pozzo) vedie na reťazi otroka (Lucky). Kým pán sa správa povýšenecky, sadisticky, otrok je pokorný, pasívny. Na konci dejstva sa objaví chlapec, ktorí oznamuje, že Godot príde až zajtra. - druhé dejstvo predstavuje tú istú scénu s tými istými postavami, len pán je slepý, preto odkázaný na pomoc otroka. Postavy opäť opakujú banálnu frázu, že čakajú na Godota, ktorý ani v závere hry neprichádza. CUDZIE SLOVÁ - neustále pribúdajú do jazyka - internacionalizmy, neologizmy
- cudzie slova: 1. Kalky (prebraté aj s pravopisom), 2. Prebraté v pôvodnom.
19. Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej literatúre.

Lyrizovaná próza sa vyčlenila v 30.-tych rokoch ako protest proti vojne a fašizmu. V 30.tych rokoch padajú všetky doterajšie ľudské hodnoty: časť, svedomie, láska, spravodlivosť, pravda. Lyrizovaná próza sa snaží ich upevňovať, vracať ich, k nim sa utieka. Je príznačným javom vo vývine slov. prózy, spôsobila ju v povojnovom období otrasená dôvera autorov v silu rozume a snaha o obnovu citovosti. Je priblížením k romantizmu a odklonom od opisného realizmu. Tento prúd sa upínal k dedinskému a vrchárskemu prostrediu. Východiskom ich tvorby však nebola objektívna skutočnosť, ale svojská, fantazijná až rozprávková predstava o svete.