Závojom tajomnosti je zahalená postava Zuny a hrdina príbehu je stelesnením démonickosti
- oslabenie deja, príroda zastupuje hlavnú postavu. Význ. postavou je lesník, ktorý hľadá údajného soka v láske k dievčaťu z hôľ - Zune. Nakoniec sa dozvedá, že týmto sokom je vymyslená postava - príroda.
Ďalšie dielo Život bez konca už nenesie všetky črty lyrizovanej prózy, odohráva sa v konkrétnom čase, má dej.
ĽUDO ONDREJOV (1901 YU - 1962 BA)
- notár, redaktor, šofér, MS, od 1938 prof. spisovateľ
- vo svojich dielach vyjadruje základné vlastnosti lyrizovanej prózy - hľadanie spravodlivosti, zdôrazňovanie práva na život, oslava prírody. Vo svojich prvotinách vyslovuje odpor a nesúhlas s vtedajšou spoločnosťou.
Vrchárska trilógia:
Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy
- všetky tri diela spája ústredná postava hl. hrdinu Jerguša Lapina. Je to dieťa vrchárskej samoty. Nachádzame tu reťazovú kompozíciu - pospájané jednotlivé príbehy, opis prírody. Jerguš sa v tomto prostredí veľmi dobre cítil, najviac oceňuje svoje rodné miesta, keď musel odísť. Istotu v živote nachádza tým, že sa vracia znova na salaš. Dielo Zbojnícka mladosť má veľa autobiografických čŕt, autor tu využíva spomienky na vlastné detstvo, ktoré prežil v krásne prírode neďaleko od B. Bystrice.
- v diele Na zemi sú tvoje hviezdy - už nie je Jerguš hlavnou postavou. Jerguš je dieťa prírody, má ju rád a rád sa k nej vracia. Jeho otec bol zbojníkom, žije sám so svojou matkou a súrodencami, kamaráti ho považujú za čudáka (čarodejné vlastnosti, kvôli tomu, že dobre poznal prírodu). Mesto je opäť niečo záporné a Jerguš tam nachádza len zlé skúsenosti a konflikty, predstavuje tu aj vojnu.
Opis


vzniká tak, že autor zachytáva vlastnosti vecí a dejov tak, ako ich sám videl. Opis je kresba vlastností, súhrn konštatovaní a faktov. Môže byť statický alebo dynamický.
- v umeleckom diele: charakteristika osôb
- v odbornom texte: slúži napr. ako návod na použitie, opravu
- v bežnom živote: napr. VB radí, pátra, povzbudzuje

„Keď sa kôň ani pri najbolestnejších úderoch nepohol, lebo už bol celkom dobitý, Zápotočný prešiel k jeho hlave a luzol ho dva razy po pysku.“
HV - HV
VVpríslčasu
VVpríčin.

„Kôň sa vyhodil vysoko do povetria a vytrhol Magdaléne uzdu z rúk. HV - HV“
„Zápotočný v zúrivosti zahnal sa na Magdalénu, ale odhodila sa a znova chytil a s námahou remence.“

20. Premeny motívu lásky k rodnému kraju v slovenskej poézii po 2. svetovej vojne

Básnikov slovenskej povojnovej poézie možno rozdeliť do dvoch skupín:
1. skupina, ktorá pokračovala v lit.