strednej generácie (Mináč, Mňačko, (Karvaš)) len postupne prechádzal do takého tvorivého štádia, v ktorom už nešlo len o kritiku jednotlivostí, ale o kritiku spol. a politického systému
3. 1954 - 1964
- vychádza Mináčova Generácia, Tatarkove Rozhovory bez konca, Jašíkovo Námestie svätej Alžbety a Mŕtvi nespievajú.. Vyvrcholením je Ťažkého román Amenmária. Samí dobrí vojaci. Zo spisovateľov publicistov stál na začiatku reformného pohybu Mňačko (Oneskorené reportáže). V tomto čase sa znovu vytvoril priestor na generačnú diferenciáciu, na osobnostnú kryštalizáciu spisovateľov, čomu dovtedy bránil princíp jednotného socialistického „frontu“ literatúry. Začali vychádzať: Mladá tvorba, Revue svetovej literatúry, Romboid
DOMINIK TATARKA (1913 Plevník - 1989 BA)
- študoval v NT, TN/ Prahe, Paríži
- redaktor v Pravde, NO, scenárista, SS profesor
- Charta 77
novela Panna zázračnica - prvky nadrealizmu, alegorické odsúdenie režimu SR, bohémske prostredie BA, hlavná postava Anabella - múza umelcov
Prútené kreslá - autobiografické črty (VIĎ. 22 PODROBNEJŠIE)
- Bartolomej Slzička prišiel študovať do Paríža, sprevádza ho Daniela, nakoniec mu vyzná lásku - láska k žene
Farská republika (1948)- kritika pomerov SR
Démon súhlasu (čiták)
- Bartolomej Boleráz - rozum a názory versus súhlas, pokrytectvo
FRANTIŠEK HEČKO (1905 Suchá nad Parnou - 1960 MT)
- poľnohospodárska škola KE
román Drevená dedina(1951)
- obdobie 1945 - 1948 - združstevňovanie
- medziľudské vzťahy prispôsoboval ideológii
- vrchol socialistického realizmu
- jednoznačný sociálny kľúč - za premenu dediny sa postavila dedinská chudoba, proti bohatí roľníci
- socializmus ako historická nevyhnutnosť
román Červené víno
VIĎ 24
LADISLAV MŇAČKO (1919 Valašské Klobouky - 1994 BA)
- SNP - koncentrák
- reportér v Pravde
- 1968 emigroval do Rakúska

Ako chutí moc (čiták)
- politický pamflet, život funkcionára od SNP až po smrť
- kľúčový princíp: Galovič = Bacílek, Mŕtvy = predseda NR SR Stredchaj
Smrť sa volá Engelchen
- autobiografické črty, motív viny:
- partizáni sa rozhodnú opustiť Ploštinu, osadu na kopaniciach, ktorej obyvatelia im celé týždne poskytovali stravu, prístrešok. Niekoľko hodín po ich odchode ju obsadí nemecké trestné komando a zaživa upáli dvadsaťsedem chlapov. Partizáni, uvedomujúc si, že spôsobili túto tragédiu, cítia svoju nepriamu zodpovednosť. Najmä protagonista nie je schopný zbaviť sa pocitu viny. Vidina horiacej Ploštiny, zuhoľnatených tiel ho prenasleduje do konca vojny aj v prvých mierových dňoch. Súdruh Munchhausen - satira, spomienky baróna na pobyt v ČSSR
Oneskorené reportáže - 11 príbehov - monstrprocesy v 50.