Je podnetný tým, že nebol ľahostajný k utrpeniu nižších spoločenských vrstiev a odhaľoval pôvodcov ich biedy.
ZÁKLADNÉ ČINITELE SLOVOSLEDU SLOVENSKEJ VETY
Základným slovosledovým princípom v slovenčine je významová výstavba výpovede, čiže aktuálne členenie vety.

1. Významová výstavba vety - podľa toho sa vo vetách ukladajú (zaradujú):
VÝCHODISKO VÝPOVEDE (známa časť)
JADRO VÝPOVEDE (niečo nové)
oznamovacie vety:
(pokojná výpoveď) - objektívne poradie (1.východisko, 2. jadro)
(vzrušená výpoveď) - subjektívne poradie (1. jadro, 2. východisko)
opytovacie vety: - subjektívne poradie - opytovacie zámeno alebo príslovka ako jadro výpovede je na začiatku. V zisťovacích otázkach je na prvom mieste slovesný prísudok, alebo častica.
rozkazovacie vety: - subjekt. poradie - prísudkové sloveso je na zač.

2. Gramatický činiteľ
[ako usporiadať slová vo vete (najmä prístavok a prívlastok )]
Podľa neho nemožno oddeliť prívlastok od podstatného mena, na ktoré sa vzťahuje.
PRÍVLASTOK: - zhodný stojí pred podst. menom (napr. krásna kytica)
- výnimkou sú odborné názvy (napr. kyselina sírová)
umelec. reč (mesiaca svit)
PRÍSTAVOK: napr. Bratislava, hlavné mesto SR, je význam. kultúrnym centrom.

3. Rytmický činiteľ
- v slovenčine sa uplatňuje pri určovaní polohy predkloniek a príkloniek
Medzi príklonky patria jednoslabičné slová: byť, som, si, je, sme, ste, sú (t.j. tvary pomoc. slovesa byť), zámená mi, ti, si, mu, jej, ma, ťa, sa, ho, ju, vám, im, nás, vás, ich ...
Medzi predklonky patria jednoslab. spojky a častice: a, i, aj, že, až, keď, len
Rytmický činiteľ sa uplatňuje v polohe príkloniek a predkloniek, tak, že sa prikláňajú k prvému prízvukovanému slovu vo vete alebo vo vetnom úseku, do ktorého patria a vyslovujú sa s ním ako jeden celok. Sú neprízvučné.

c) Hej, cítim sa oddaný tomu zmyslu. Toto je záver múdrosti. Slobodu s žitím si zaslúži len ten, kto o ňu denne bojuje

Prevysokých - (príd. m.) utvorené predponou pre
Predtucha - koreň zo slova tušiť
6. Ľudová slovesnosť, jej vplyv na umelú literatúru, vzťah k literárnej tvorbe romantikov. Ľudovít Štúr.

Ľudová slovesnosť - je súčasť ľudovej kultúry. Zahŕňa slovesné výtvory ústneho podania (rozprávky, básne, piesne, povesti, príslovia, porekadlá, pranostiky, hádanky, báje, balady). Ľudová slovesnosť je staršia než umelá literatúra, siaha do čias predtriednej spoločnosti.
Vlastnosti ľud. slov. - ústne podanie, rozširovanie tradíciou, kolektívny charakter: každé dielo malo pôvodne svojho autora, jeho meno sa však nezachovalo.

- rodinný obradový folklór (svadobné piesne, vykladačky, udalosti
- kalendárny obradový folklór (v súvislosti s roč.