Kultúru národa - Sládkovič ju vyzdvihuje tým, že upozorňuje na dávne tradície a zvyky. Zvlášť vyzdvihuje remeslá v ktorých sa prejavuje nielen šikovnosť , ale aj tradičnosť.
- dostali sa tu do popredia národná a sociálna problematika
- Detvan má pevnú dejovú osnovu, hoci stručnú, v nej hlavné postavy Martin a Elena, ľudové typy, sú obrazom mravnej sily a zárukou národnej budúcnosti.
- báseň je oveľa užšie spätá s ľudovou slovesnosťou
- skladá sa z 5 spevov (Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka)
- dej je umiestnený do čias kráľa Mateja, miesto deja: DETVA
Historické rámcovanie tu nie je podstatné a ani presné. Básnikovi nešlo o odkrývanie minulosti, ale o pohľad na súčasnosť a o jej hodnotenie. Neveľký dej je popretkávaný hlbokými úvahami o ľude "špatnokrásnom", o jeho prítomnosti a budúcnosti.
V 1. speve (MARTIN) je ťažisko v oslave krásnej podpolianskej prírody, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je ľud. Autor uvádza na scénu Martina Hudcovie ako urasteného a švárneho šuhaja, syna prírody, s jeho záľubami.
V 2. speve (DRUŽINA) sa dozvedáme podrobnejšie o kolektíve, v ktorom sa pohybuje Martin (pastier oviec). Tu sa už prejavia jeho niektoré dobré vlastnosti (cit pre spravodlivosť a nebojácnosť). Zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca. Oslobodí ho. Cestou stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu. Premôže ich, jedného z nich zabije a Elenu si odnesie. V tomto speve sú veľmi významné úvahy o ľudovom umení, o šikovnosti ľudu, ktorá je zárukou veľkej budúcnosti.
V 3. speve (SLATINSKÝ JARMOK) je významné stretnutie Martina s kráľom Matejom. Rozhovor, ktorý sa tu uskutoční, umožňuje básnikovi ukázať Martina v novom prostredí, kde sa správa rovnako prirodzene a smelo, keď oznámi kráľovi zabitie sokola. Na druhej strane kráľovo služobníctvo kreslí ako panovačné a povýšenecké.
Vo 4. speve (VOHĽADY) sa stretávame s Elenou a jej úprimnou láskou k Martinovi, ktorá je v protiklade so záletníctvom Mateja.
V 5.