Autor stojí na strane ľudu a odsudzuje príživníctvo, egoizmus, zhýralosť, spupnosť pánov, proti ktorým stavia čestnosť, priamosť, statočnosť a pracovitosť prostého človeka
Svojím kritikou neobišiel ani príslušníkov slovenskej buržoáznej inteligencie, ba dotkol sa aj nedostatkov ľudu, odhaľujúc ich sociálne korene a príčiny. To všetko svedčilo o demokratickom postoji básnika k súvekej spoločnosti.
Hlavné postavy sú: Michal, jeho žena Hanka a šľachtic Artuš Villáni. Každá z týchto postáv má iné charakterové vlastnosti i osobitný vnútorný svet, ktorý postupne spoznávame až v priebehu deja. MICHAL - čestný, svedomitý, sebavedomý muž, s trochu vznetlivou povahou
HANKA - milá, pozorná, v láske verná,
VILLÁNI - je sebecký a panovačný švihák, bezcharakterný, zhýralý
Básnik na začiatok každej kapitoly vkladal meditatívne lyrické alebo piesňové vložky(funkcia: dokreslenie deja; predzvesť konfliktu, náznak toho, že sa niečo stane), ktoré aktívne zasahovali do vytvárania atmosféry i priebehu nasledujúceho deja, činnosti postáv.
Hviezdoslav využíval: metafory, personifikácie, inverziu (nerešpektovanie slovosledu), skrátené slová, novotvary ...
ROZDIEL MEDZI SLÁDKOVIČOVÝM DETVANOM A HVIEZDOSL. HÁJNIKOVOU ŽENOU:
SLÁDKOVIČ: hovorí o ľude, ako špatno-krásnom, nie o jeho tmavých stránkach, ale verí, že neporušenosť inštinktov, mravné tradície a súžitie s prírodou ho zachránia pred skazou. V ľude vidí základ národa, kt. sa prebojováva k slobode a samostatnosti.
HVIEZDOSLAV: vyzdvihuje kladné mravné vlastnosti ľudu a dáva ich do protikladu s mravne spustlým životom zemianstva(Artuš Villáni)-[šľachty]. Hviezdoslav akoby nepriamo nadväzoval na tvorbu Sládkoviča. Využíva bohaté opisy prírody a ľud pokladá za nositeľa národného života.

MODÁLNOSŤ (lat.) - gramaticky, lexikálne i intonačne vyjadrený postoj hovoriaceho k reálnosti či nereálnosti výpovede
PROZODICKÉ VLASTNOSTI REČI - INTONÁCIA
Najmenšia intonačná jednotka je slabika. Intonácia vzniká modulovaním (zmenami) hlasu. Artikulačný prúd - hlas - môže mať trojaké stvárnenie čiže moduláciu: - časovú - vzniká kvantita, pauza, tempo, rytmus
- silovú -"- intenzita hlasu, prízvuk, dôraz
- tónovú -"- melódia, hlasový register
KVANTITA (dĺžka)
- je dĺžka nositeľov slabičnosti
- trvanie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky - je dvojnásobok krátkej samohlás.
PAUZA (prestávka)
- pauzami sa člení súvislá reč na úseky - takty. Takéto členenie sa nazýva frázovanie. Prestávky rozoznávame: logické (významové) fyziologické (nevyhn. nadýchnuť sa)
TEMPO REČI (rýchlosť)
- závisí od obsahu a funkcie prejavu. Cím je prejav obsahom bohatší, náročnejší, tým má pomalšie tempo, a naopak.
RYTMUS
- je vytvorený najmä striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove, ktoré utvárajú takty
INTENZITA HLASU (sila)
- celková sila reči.