Vrodená a vypestovaná hodnota jeho osobnosti sa prejavuje aj v internacionálnom cítení a v mravnom presvedčení o možnosti dorozumenia medzi ľuďmi.
Skoro po prvej svetovej vojne vydal román DOBRÝ ČLOVEK EŠTE ŽIJE, plný povestného galského humoru, ale aj vážnych životných otázok.

Peter a Lucia (čiták)
- novela s protivojnovým protestom a prejavom autorovho odporu proti vojne. Tragická idyla, ako ju nazval autor, vznikla v roku 1918 pred koncom I. sv. vojny. Dej sa odohráva od stredy večera 30. 1. do Veľkého piatku 29. marca 1918. Inšpiráciou k napísaniu tohto diela mu bola skutočná udalosť, keď na Veľký piatok nem. vojská bombardovali Paríž a medzi obeťami boli aj jeho priatelia.
- tento príbeh je akousi hrou o láske a smrti. A láska tu slúži ako jedna zo zbraní, ktorými bojuje proti vojne.
- využíva kronikársky štýl - dejové pásmo sa vyvíja po časovej osi, udalosti nasledujú chronologicky za sebou.
- hlavným konfliktom v diele je ľudská láska dvoch ml. ľudí proti nezmyselnej vojne.
- používal polovetné konštrukcie.
Posledným veľkým románovým dielom Rollanda bol široký obraz života, opäť román - rieka, OČARENÁ DUŠA. Heroickú úlohu tu autor zveril žene, Anete Rivierovej, ktorá sa vymaňuje z meštiackych predsudkov a bojuje za svoju predstavu života pre seba a svojho syna. Počas jedenásťročnej práce na románe autor reagoval aj na aktuálnu politickú situáciu v duchu pozitívneho spoločenského ideálu. V Anete vytvoril typ priameho, otvoreného človeka, ktorý s hrdosťou nesie bremeno slobodnej matky v meštiackej spoločnosti. Jej samostatnosť i demokratizmus, schopnosť preniknúť k životnej pravde sa prehlbujú. Neprechádza životom jednoducho, bez omylov, ale má v sebe odhodlanie a silu porozumieť veciam, meniť seba i svet. Pozoruhodný je Rollandov prienik do psychológie postáv. Vonkajší svet je tu často iba pozadím, na ktorom sa rozvíja bohatý citový a myšlienkový svet hrdinky. Spolu so zosiňovaním sociálneho dôrazu v románe Očarená duša silnie tendencia k publicizmu, k priamym prejavom autora.
ERICH MARIA REMARQUE (1898 - 1970)
(Erich Paul Kramer)
- narodil sa v Osnabrücku v rodine kníhviazača
- rovno z gymnaziálnych lavíc ho povolali do armády
- od r. 1916 prežil 2 roky v zákopoch
- potom bol učiteľom, obchodníkom a takmer desaťročie novinárom a redaktorom
- roku 1932 odišiel pred narastajúcim fašistickým nebezpečenstvom do Švajčiarska, kde neskôr zomrel
- patril k predstaviteľom "stratenej generácie" - strácal ideály vo svojej vlasti, bol poznačený vojnou.
1. román Na západe nič nového - v románe opisuje skupinu študentov v zákopoch. Otrasné zážitky mladých ľudí, ktorí ešte ani nestačili žiť a vstúpiť do života a už sa s ním museli lúčiť, a museli stáť tvárou v tvár smrti. Je to kronikársky záznam života skupiny študentov až do ich smrti. Autor rozpráva jednoducho, vecne.