Slovenská literatúra porevolučných rokov 1850 – 1875
Situácia – 1848 bola buržoázna revolúcia ktorej cieľom bolo odstrániť feudalizmus. V marci 1848 revolučný ľud presadil že uhorský snem zrušil nevoľníctvo. V máji 1848 vyšli takzvané žiadosti slovenského národa, ktoré spísal Štúr, Hurban a Hodža. Hlavnými bodmi boli 2.
1) žiadosť o samostatné Slovensko v rámci Uhorska s vlastnou vládou
2) bolo založenie slovenského školstva. Žiadosti boli odmietnuté aj v Pešti aj vo
50 roky 19. storočia sú takzvané roky temna, keď vo Viedni sa stal ministrom vnútra Alexander Bach, ktorý presadzoval 2 procesy.
1) germanizácia – ponemčovanie – jej cieľom bolo anulovať Slovensko ako krajinu aj ako národ
2) centralizácia – sústreďovanie všetkej moci vo Viedni

60 roky nastáva oživenie kultúrneho sveta Slovákov. V roku 1861 začína vychádzať politický časopis – pešť - budínske vedomosti ktorý propagoval slobodu uhorských národov.
6 a 7 jún 1861 vyšlo memorandum slovenského národa v ktorom žiadali
1) zabezpečenie základných práv. táto žiadosť bola zamietnutá
2) otvorenie slovenských škôl. Táto žiadosť bola schválená, boli otvorené prvé 3 gymnázia. Prvé gymnázium v 1862 v Revúcej druhé 1864 v Martine a tretie v 1869 v Kláštore pod Znievom. Neskôr boli zrušené.
4. augusta 1863 bola otvorená prvá celonárodná Slovenská kultúrna inštitúcia matica slovenská. Prvý predseda matice bol Štefan Moyzes prvý podpredseda Karol Kuzmány
1875 zatvorili maticu slovenskú
hlavnou úlohou matice bolo šíriť Štúrovčinu a osveta národa. 2. skupiny inteligencie u nás
1. skupina Kolárovci, ktorí písali biblickou češtinou (Jonáš Záborský, Radlinský)
2. skupina Štúrovci – písali Štúrovčinou
1852 Martin Hattala vydal knihu Krátka mluvnica Slovenská, ktorá obsahovala upravenú Štúrovčinu.

70 roky – nastáva silná maďarizácia boli zatvorené gymnázia aj matica slovenská v škole sa vyučuje po maďarsky.
Predstavitelia literatúry – Ján Palárik, Ľudovít Kubáni, Jonáš Záborský, Gustáv Kazimír Lechenter – Laskomerský.