Človek je bez moci voči ich rozhodnutiu.

Epos – rozsiahla epická báseň, ktorá rozpráva o významnejších udalostiach a dejoch, zoskupených do jedného celku. Popri hlavnom deji sú i vedľajšie epizódy, úvahy, charakteristiky, opisy, pri ktorých autor prerušuje hlavný dej a tým vzniká epická šírka.
- epos môže byť: bohatiersky, duchovný, historický, idylický

Rímska literatúra – vzniká v období, keď grécka literatúra prekvitala
Z gréckeho písomníctva prevzala už hotové formy. Rozvíjalo sa rečníctvo a história, medzi najväčších rečníkov patril Cicero. Najväčším predstaviteľom historiografie bol Caesa. Z poézie sú známi títo predstavitelia: Vergílius, Ovídius, Horácius, Publius Ovidius Naso = Metamorfózy


Stredoveká literatúra

- ťažítkom stredovekej literatúry bola náboženská literatúra
- kultúra mala cirkevný charakter, literatúra sa delila na náboženskú a svätskú – hrdinom bol vždy svätec
- žánre náboženskej literatúry – duchovné piesne, kázne, legendy, životopisy svätých, drámy a exemplá (rozprávanie o vzoroch mravného života vo forme bájky, anekdoty...), s ktorými sa spestrovali kázne.


2. Staroslovienska lit. a jej ohlas v slovenskej národnej kultúre

Slovenská stredoveká literatúra

Delí sa na 2 vývojové obdobia:
1) pokus o formovanie stredovekej literatúry
2) literatúra písaná taliansky, česky, slovakizovanou češtinou

Veľkomoravské kniežatá (Mojmír, Rastislav) bojovali proti politike a náboženskému vplyvu východofranskej ríše, ktoré písali franskí kňazi latinskou liturgiou, rečou nezrozumiteľnou pre náš národ. Preto Rastislav vypravil byzamskému cisárovi Michalovi III. Poslov so žiadosťou o vierozvescov. Poslal im bratov Konštantína a Metoda. Obaja poznali slovanské nárečie z okolia ich rodiska Solune. Pred príchodom na naše územie zostavil Konštantín a Metod prvé slovanské písmo hlaholiku a prvý spisovný jazyk staroslovienčinu. Misijná činnosť bratov morila už iba franských feudálov – nadvláda nad VM. Preto ich obvinili pred kňazom z bohorúhactva. Obaja sa vypravili do Ríma obhajovať starovekú bohoslužbu. Konštantín obhajoval staroslovienčinu, ako jazyk spisovný a cirkevno-kresťanský. Pápež Hadrion II. Im jazyk a preklady schválil a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Konštantín odišiel do kláštora, kde onedlho zomrel. Metod sa vrátil do VM., kde vládol Svätopluk. Metoda uväznili a odviezli do Bavorska. Po dvoch rokoch ho prepustili za pomoci Jána VIII. Metod znovu obhajoval staroslovienčinu a Ján VIII. Mu dal za pravdu. Po Metodovej smrti Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Svätopluk sa priklonil k tomuto činu a preto väčšina kňazov odišla pred prenasledovaním do Bulharska.