–sveta kaštieľov a chalúp- sveta ľudu a šľachty
· predstaviteľmi sveta chalúp sú Hanka a Miško Čajkovci, sveta kaštieľov Artuš Villani
Ežo Vlkolinský – spoločenský epos, napísal ho so spomienkami na svoje rodisko
Gábor Vlkolinský – podáva obraz rozkladu zemianstva, jeho zániku a splinutia so sedliackym ľudom.







Svetozár Hurban Vajanský

- narodil sa v Hlbokom
- vyštudoval právo, pôsobil ako advokát, neskôr bol redaktorom Slovenských pohľadov a Národných novín
- písal poéziu a prózu, stredobodom jeho záujmu bola inteligencia, zemianstvo, umelci, vyššia spoločnosť a mesto
Tatry a more – prvá básnická zbierka, je rozdelená na 7 častí (Zvuky, Maják, Jaderské listy, Sny a báje, Radmír, Herodes, Dozvuky)
Spod jarma – bojovná a politická zbierka
Verše – posledná zbierka, básnik má strach o zánik vlastného národa
Suchá ratolesť – námet čerpá zo zemianskeho a statkárskeho života
Koreň a výhonky – zachytil vzťahy medzi inteligenciou a meštiactvom a sedliactvom

Martin Kukučín

- vlastným menom Matej Bencúr, narodil sa v Jasenovej na Orave v rodine roľníka
- v Kláštore pod Znievom vyštudoval za učiteľa, pôsobil vo svojom rodisku, neskôr odišiel do Prahy študovať medicínu a ako lekár pôsobil v Chorvátsku, kde sa oženil s Pericou Didoličovou a potom medzi chorvátskymi vysťahovalcami v Argentíne a Chile
- vyše 60-ročný sa vrátil na Slovensko
- zozbieral látku k historickým prózam o štúrovcoch a vrátil sa do Chorvátska, zomrel v Lipiku, pochovali ho v Záhrebe a neskôr jeho pozostatky previezli do Martina
- Kukučín písal črty, poviedky, novely, romány, divadelné hry a cestopisy
- Jeho tvorba predstavuje vrchol literárneho realizmu na Slovensku, vniesol do nej obraz života prostého slovenského človeka, ľudové prostredie, živú hovorovú reč a svieže dialógy

Rysavá jalovica – humoristická poviedka, hlavným hrdinom je Adam Krt, je malý, pokrivkáva, zhoda jeho mena s krtom nie je náhodná. Je dobrák a slaboch a oddaný priateľ alkoholu. Strach pred ženou Evou- jazyčnicou a túžba po poháriku sú zdrojom mnohých humorných scén. Pre lásku k poháriku prišiel skoro o jalovicu, ktorú kúpil od suseda Adama Trnku na ceste z mrhanovského jarmoku.
Neprebudený – najtragickejšia próza, v ktorej vytvoril postavu slabomyseľného dedinského husiara Ondráša Machuľu. Zuzka Bežanovie mu žartom sľúbi, že sa zaňho vydá, no v Ondrášovej mysli sa rozprávkový sen mení na realitu a zo žartu sa stáva tragédia.
Keď báčik z Chochoľova umrie – zameral sa na zemiansku problematiku, ku ktorej mal odmietavý postoj a zachytáva jej rozklad. Hlavnými postavami sú Aduš Domanický, predstaviteľ hynúceho zemianstva, ktorý robí dojem boháča, no žiaden majetok nemá a jedinú záchranu vidí v smrti bohatého príbuzného, a Ondrej Tráva, ktorý predstavuje nový typ dedinčana – nechal prácu na poli, začal kupčiť a predstavuje prenikanie kapitalizmu do našich dedín.
Mať volá – román napísal v Južnej Amerike, jadro tvorí ťažký boj chorvátskych vysťahovalcov o živobytie a ich túžba po domove.


9. Od osobného k národnému a všeľudskému v básnickej tvorbe P. O. Hviezdoslav

Pavol Országh Hviezdoslav

- narodil sa vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine
- gymnázium navštevoval v Miškolci, tu si obľúbil básne Petofyho a Aranya, pod ich vplyvom začal písať po maďarsky
- potom študoval v Kežmarku, kde sa učil po nemecky a písal aj nemecké básne
- od rodnej Oravy bol takmer odtrhnutý, domov chodil len cez prázdniny a hrozilo mu nebezpečenstvo, že sa odnárodní
- zásluhou učiteľa Medzihradského a Janka Matušku sa vrátil k materinskej reči, zásluhou diel Kollára a Sládkoviča sa rozhodol stať slovenským básnikom
- po mature v Kežmarku odchádza do Prešova študovať právo
- pôsobil ako právnik v Dolnom Kubíne, Martine a znova v Dolnom Kubíne
- ako štátny zamestnanec nemohol bojovať proti maďarizácii, preto sa vzdal úradu a prijal básnické meno Hviezdoslav (chcel objať hviezdy a celý svet) a svoju tvorbu začal bojovať za slobodný život svojho národa
- odchádza do Námestova, kde prežil najplodnejších 20 rokov a napísal svoje vrcholné diela: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinksý
- zomrel v Dolnom Kubíne

Hviezdoslavova lyrika – v lyrike sa odráža celé básnikovo myslenie a cítenie, písal lyriku osobnú, prírodnú, reflexívnu a opisnú
- do literatúry vstúpil zbierkou Básnické prviesenky Jozefa Zbranského – venoval ju A.