Zuzka Bežanovie mu žartom sľúbi, že sa zaňho vydá, no v Ondrášovej mysli sa rozprávkový sen mení na realitu a zo žartu sa stáva tragédia.
Keď báčik z Chochoľova umrie – zameral sa na zemiansku problematiku, ku ktorej mal odmietavý postoj a zachytáva jej rozklad. Hlavnými postavami sú Aduš Domanický, predstaviteľ hynúceho zemianstva, ktorý robí dojem boháča, no žiaden majetok nemá a jedinú záchranu vidí v smrti bohatého príbuzného, a Ondrej Tráva, ktorý predstavuje nový typ dedinčana – nechal prácu na poli, začal kupčiť a predstavuje prenikanie kapitalizmu do našich dedín.
Mať volá – román napísal v Južnej Amerike, jadro tvorí ťažký boj chorvátskych vysťahovalcov o živobytie a ich túžba po domove.

Božena Slančíková Timrava

Narodila sa v Polichne v rodine evanjelického farára. Učil ju otec, neskôr navštevovala rok dievčenský ústav v B. Bystrici. Prostredie svojej mladosti i prvé literárne začiatky opísala v autobiografickej novele všetko za národ. Pseudonym Timrava si zvolila podľa obľúbenej studničky. Najprv prispievala do rukou písaného časopisu Halúzka, ktorý Slančíkovci vydávali pre potešenie vlastných detí. Takmer celý život prežila na dvoch novohradských dedinách – Polichne a Ábelovej.
Dlhší čas prežila iba v Dolnom Kubíne, ako spoločníčka vdovy Beniačovej. Svoje zážitky stvárnila v novele Skúsenosť. Zomrela v Lučenci.


Ťapákovci – jedna z jakritickejších poviedok slovenskej literatúry. Pranieruje v nej zaostalosť a zápecníctvo rodiny Ťapákovcov, ktorá žije zaostalým patriarchárnym životom. V jednom dome sa tlačia 16,sú málovravní, novoty ich nezaujímajú, držia sa toho, čo im zanechali dedovia. Z ťapákovskej rodiny sa vymykajú dve postavy: 30-ročná stará dievka, kalika Anča – zmija, a Iľa – kráľovná. Iľa sa snaží zmeniť zaostalý a primitívny život rodiny, vrátane jej nerozhodného muža Paľa. Nakoniec sa jej podarí presvedčiť ho a presťahujú sa do nového domu.
Anča – zmija patrí k najtragickejším postavám Timravinej tvorby. Je citlivá a nežná, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a drsnou. Túži po láske a vlastnej rodine, ale zostáva jej len vyšívanie pre nevesty a bôľ z radosti iných.
Konflikt poviedky je založený na dvoch odlišných názoroch na život. Riešenie vyznieva v prospech modernejšieho života.
Hrdinovia – novela je napísaná na princípe kontrastu, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu a panských vrstiev. Kým ľud prijíma vojnu s nedôverou, ako pánmi nanútené zlo, ktoré prináša iba utrpenie, privŕženci vládnucej moci sa nadchýnajú vojnou a účasť v nej vyhlasujú za veľký vlastenecký čin. Na jednej strane stoja ľudové postavy a podnotár Širický, na druhej strane notár Baláň a ľudia okolo neho. V postave notára Baláňa vytvorila typ cynického človeka, zbabelca a egoistu.