Nevyslovenou výčitkou boli Macove slová richtárovi, ktorý ho využíval po celý život: „Ak som Vám dlžen, koľko by som vám to teda ešte mal dosluhovať?“ Po jeho smrti mu gazda vystrojil krásny pohreb, takže richtára celá dedina chválila, len sluhovia si povrávali, že ho mal za čo pochovať.
- Tajovský tu poukazuje na dva protikladné svety na dedine = boháčov a chudobných





Divadelné hry:
Ženský zákon
- tomto hra je založená na ľúbostnej zápletke 2 mladých ľudí, ktorí musia bojovať o svoju lásku
- pomocou tejto zápletky autor odkrýva mamonársku morálku, ktorá sa šírila na slovenskej dedine spolu s kapitalizmom
- ukazuje na postave Mary Maleckej, ktorá bráni svojmu synovi oženiť sa s chudobným dievčaťom Aničkou Javorovou a núti ho do manželstva bez lásky s bohatou richtárovou dcérou
- v jej napomáha iný typ ženy = prospechárky, svätuškárky Dory, ktorá je aj pokritecká
- predstaviteľom zdravých mravných síl slovenského ľudu je Jano Malecky, jeho zásahom sa hra šťastlivo končí

Statky – zmätky
- najlepšia Tajovského hra
- v popredí hry je veľmi nebezpečný a zákonný činiteľ – majetok (statky), ktorý ovplyvňuje 3 rodiny
- bohatý bezdetný Palčíkovci, už sami nevládzu obhospodarovať svoj veľký majetok a preto hľadajú nové a lacné pracovné sily, nikto však u nich nechce pracovať
- vymysleli si, že zoberú niekoho z rodiny, komu nebudú musieť pravidelne platiť
- rozhodli sa pre synovca Ďurka Lávku a pre neter Zuzku Kamenskú, podmienkou ich prijatia u Palčíkovcov bol Ďurkov a Zuzkin sobáš
- Palčíkovcom ani Lavkovcom a Zuzkinej matke vôbec neprekážalo, že mladí na seba nikdy ani len nepomysleli, že sa ani nepoznajú a netrápilo ich ani to, že sa Ďuro schádza s vydatou ženou Betou
- Išlo teda len o čistý obchod, v ktorom sa manželstvo stalo tovarom a citové vzťahy nehrali žiadnu úlohu
- Iba Zuzkin otec je proti, nesúhlasí s návrhom Palčíkovcov a mrzí ho, že jeho žena je uchvátená majetkom
- Zuzka a Ďurko sa zobrali, Palčíkovcov nezaujímalo nič, iba Zuzkina a Ďurkova robota
- Netrápilo ich, že Ďuro ako ženatý chlap chodí po záletoch a že Zuzka je stále zamyslená a smutná
- Iba ich mrzelo, že Ďuro míňa peniaze a nepracuje tak, ako si oni predstavovali
Ďuro pochopil o čo ide Palčíkovcom, že sa bez neho nezaobídu a tak ich postavil do situácie: buď prepíšu majetok na jeho meno a bude naďalej so Zuzkou, alebo pristanú na to, aby si miesto Zuzi doviedol Betu. „Zase vyhrávajú statky“. Zuzka odchádza naspäť k svojim rodičom a Palčíkovci prijímajú za svoju Betu. Beta však nie je ako Zuzka, svoj pobyt u Palčíkovcov vidí len ako príležitosť získať majetok. Palčík však odmieta a keď sa mladí začnú vyhrážať, vystrelí na Ďura. Našťastie ho netrafil. Nastáva vyšetrovanie, súdy, Beta opúšťa Ďura, ten sa vracia k svojim rodičom. Palčíkovci zostanú sami. Lavkovci a Palčíkovci túžia po zmierení a odpustení a preto prichádzajúku Kamenským prosiť ho od Zuzky a jej synčeka. Zuzka im odpúšťa. Keď však príde Ďuro, aby začali odznovu, nesúhlasí.


11. Rozvoj dramatickej tvorby v slovenskej literatúre 19. storočia.

Rozvojom slovenského meštiactva – remeselníkov, obchodníkov a inteligencie sa vytvorili spoločenské predpoklady pre uplatnenie a rozvoj dramatickej tvorby. Ku koncu 19. storočia sa v slovenských mestečkách začalo organizovať ochotnícke divadlo, čo bolo podnetom pre dramatickú tvorbu.
Prvý ochotnícky krúžok založil v r. 1830 v Liptovskom Mikuláši Gašpar Fejérpataky- Belopotocký. Ako prvú hru uviedli Kocúrkovo.

Ján Chalúpka
- s jeho menom sú nerozlučne spojené začiatky slovenského vlasteneckého divadla
- Ján Chalúpka je najstarším bratom Sama Chalúpku
- Narodil sa v hornej Mliečnej, vyštudoval teológiu a filozofiu v Jene
- Pôsobil ako farár v Brezne
- Bol prvým úspešným slovenským dramatikom, napísal viacero veselohier (sú to humorné a satirické obrazy zo života malých slovenských mestečiek
- Vystupuje v nich predstavitelia drobnej buržoázie (remeselníci, obchodníci, krčmári), zemani a proti ním uvádza uvedomelú slovenskú inteligenciu
- Chalúpka mal satirický talent, objektom jeho spoločenskej kritiky a prameňom komickosti je ľudská hlúposť alebo obmedzenosť.

Kocúrkovo alebo len aby sme v hanbe nezostali
- hlavnou postavou veselohry je čižmár Tesnošil, ktorý sa na vandrovke podučil maďarčine a preto sa vyvyšuje nad ostatných, neuvedomuje si, že používaním maďarských slov sa zosmiešňuje
- tak si počína aj pán z Chudobíc, schudobnený zeman, školský inšpektor a dozorca cirkvi, hoci nevie dobre po maďarsky, nasilu sa robí Maďarom a núti do toho aj svojho nahlúpleho syna Atilu.
- Dej veselohry sa rozvíja okolo voľby nového učiteľa v Kocúrkove. Na nového učiteľa si robia nároky všetky kocúrkovské matky, ktoré majú dcéry na vydaj. Tesnošil pripraví uvítanie, pohostenie a byt pre učiteľa Slobodu. Vo svojej namyslenosti sa domnieva, že mu zainponuje svojou maďarčinou.