Peter jedného dňa cestoval v plnom metre, kde uvidel po prvý raz Luciu, ktorá sa mu veľmi zapáčila. Neskôr sa zoznámili a začal sa medzi nimi rozvíjať ľúbostný vzťah. Lucia bola taká stará ako Peter. Bola polosirota a preto sa živila kreslením obrazov. Peter našiel v Lucii dobrú dušu. Na vojnu a na svet mali rovnaký názor. Stretávali sa čoraz častejšie. Čím skôr prichádzala vojna, tým viac rástla ich láska. Mladí ľudia riešili medzi sebou otázky prehlbujúceho sa vzťahu. Snívali o spoločnej budúcnosti. Avšak dlho sa zo svojej lásky netešili. Jedného dňa sa spolu vybrali do chrámu. Bolo to na Veľký piatok. Vošli do chrámu a schúlili sa vo výklenku piliera na schodoch. Ako tak spolu sedeli, Lucia cítila predtuchu blížiacej sa smrti. Zbadala v okienku tvár malého ryšavého dievčatka, ktré si už všimla pred vstupom do chrámu. Dievčatko sa usmievalo, ale náhle sa zháčilo a na tvári malo výraz hrôzy a utrpenia. Pilier, o ktorý sa opierali, sa náhle pohol, kostolom zatriaslo a zaznel výbuch. Lucia sa vrhla k Petrovi a v tom sa zrazu na nich zrútil mohutný pilier. A tak Lucia spolu s Petrom zomreli.


Erich Maria Remarque

- prozaik a dramatik pôsobiaci vo Švajčiarsku
- najznámejšie dielo je Na západe nič nové
téma diela: prvá svetová vojna očami mladého chlapca. Autor opisuje vojnové hrôzy, atmosféru v zázemí aj na fronte, duševný stav chlapcov, ktorí nestačili dozrieť, aby mohli zniesť všetky neľudskosti vojny. Pól a jeho trieda odchádza na front pod vplyvom reči telocvikára, fanatického nadšenca, priamo zo školských lavíc. Chlapci prežívajú krutosti vojny, otrasné scény, majú príliš drsné zážitky a postupne si uvedomujú nezmyselnosť vojnového zničenia. V závere v októbri 1899 Pól umiera ako jedna z posledných obetí vojny úplne zbytočne, keď sa správy v rozhlase obmedzili na vetu „na západe nič nové“.


13. Obraz 1.