svetovej vojny v slovenskej literatúre


Pavol Országh Hviezdoslav

- narodil sa vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine
- gymnázium navštevoval v Miškolci, tu si obľúbil básne Petofyho a Aranya, pod ich vplyvom začal písať po maďarsky
- potom študoval v Kežmarku, kde sa učil po nemecky a písal aj nemecké básne
- od rodnej Oravy bol takmer odtrhnutý, domov chodil len cez prázdniny a hrozilo mu nebezpečenstvo, že sa odnárodní
- zásluhou učiteľa Medzihradského a Janka Matušku sa vrátil k materinskej reči, zásluhou diel Kollára a Sládkoviča sa rozhodol stať slovenským básnikom
- po mature v Kežmarku odchádza do Prešova študovať právo
- pôsobil ako právnik v Dolnom Kubíne, Martine a znova v Dolnom Kubíne
- ako štátny zamestnanec nemohol bojovať proti maďarizácii, preto sa vzdal úradu a prijal básnické meno Hviezdoslav (chcel objať hviezdy a celý svet) a svoju tvorbu začal bojovať za slobodný život svojho národa
- odchádza do Námestova, kde prežil najplodnejších 20 rokov a napísal svoje vrcholné diela: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinksý
- zomrel v Dolnom Kubíne

Hviezdoslavova lyrika – v lyrike sa odráža celé básnikovo myslenie a cítenie, písal lyriku osobnú, prírodnú, reflexívnu a opisnú
- do literatúry vstúpil zbierkou Básnické prviesenky Jozefa Zbranského – venoval ju A. Sládkovičovi
- napísal 8 väčších lyrických cyklov, každému z nich dal základnú myšlienku
Žalmy a hymny – náboženské motívy
Sonety – pokúsil sa uniknúť z pút zemskej prikovanosti
Letorosty – majú 3 časti, v prvej chce písať realisticky, v druhej prevláda smútok nad smrťou matky (Čierny rok), v tretej časti nachádza vnútornú duševnú rovnováhu.
Prechádzky jarom, Prechádzky letom – ospevuje prírodu
Stesky – žiali nad trpiacim ľudom, nabáda mládež, aby ctila prácu
Dozvuky – zmocňuje sa ho pocit staroby
Krvavé sonety – vyvrchoľuje jeho humanizmus, píše ich na začiatku 1. svetovej vojny

Hviezdoslavová epika – v epike sa Hviezdoslav zameral na život ľudu
Hájnikova žena – epos je postavený na kontraste dvoch svetov. –sveta kaštieľov a chalúp- sveta ľudu a šľachty
· predstaviteľmi sveta chalúp sú Hanka a Miško Čajkovci, sveta kaštieľov Artuš Villani
Ežo Vlkolinský – spoločenský epos, napísal ho so spomienkami na svoje rodisko
Gábor Vlkolinský – podáva obraz rozkladu zemianstva, jeho zániku a splinutia so sedliackym ľudom.

Milo Urban

- narodil a v Rabčiciach v rodine hájnika
- študoval na gymnáziu v Trstenej a Ružomberku, no pre nedostatok prostriedkov po otcovej smrti štúdium nedokončil
- pracoval ako pomocný redaktor v denníku Slovák
- emigroval do rakúska a po návrate bol odsúdený na verejné pokarhanie, nesmel publikovať a jeho knihy boli vyradené z knižníc
- žil v Chorvátskom Grobe a neskôr v Bratislave, kde aj zomrel
- V románe Živý bič zobrazil vojnu nie na frontoch, ale ako ju prežívala hornooravská dedina Ráztoky. Román má 2 časti – Stratené ruky a Adam Hlavaj. Obidve navzájom súvisia. Dedina leží „Pánubohu za chrbtom“, no skutočnosť vojny preniká aj sem, najmä návratom Ondreja Koreňa ako bezrukého a nemého mrzáka. Názov Stratené ruky symbolizuje neschopnosť aktívneho činu. Svoje „stratené ruky“ medzi prvými nájde vojenský zbeh Adam Hlavaj, ktorý je hlavnou postavou druhej časti, ako symbol ľudového vzdoru proti vojne i vrchnosti. Adam sa po zbehnutí z frontu vracia domov. Utvrdzuje sa v ňom nenávisť voči notárovi Okolickému, ktorý zapríčinil tragédiu jeho ženy Evy. Ľud reaguje ako jedna bytosť, preto sa takýto druh románu volá unanimistický (jedna duša).


Božena Slančíková Timrava

Narodila sa v Polichne v rodine evanjelického farára. Učil ju otec, neskôr navštevovala rok dievčenský ústav v B. Bystrici. Prostredie svojej mladosti i prvé literárne začiatky opísala v autobiografickej novele všetko za národ.