Kollára – prvá zbierka obsahovala ľúbostné a vlastenecké básne.
· O Literárni vzájemnosti mezi kmeny a nárečími slavskými – vyslovil názory a podnety na uskutočňovanie slovanskej vzájomnosti
· Národné spievanky – zozbieral cca 2500 umelých a ľudových piesní
· Slavy dcéra – vrcholné dielo, lyricko-epická skladba, obsahuje elegicky predspev a 5 spevov
1) Sála 2) Labe–Rín–Vltava 3) Dunaj 4)Lethe (slovanské nebo) 5) Acherón (slovanské peklo)
- skladba obsahuje 615 ľúbostných a vlasteneckých sonetov
- básnik spomína na svoju milú Mínu, putuje po miestach, kde v minulosti žili Slovania a smúti nad ich vymretím, v nebi oslavuje slovanských dejateľov a v pekle zatracuje nežičlivcov Slovanov a obrodilcov.

Sonet (znelka) – je strofický útvar, má 14 veršov, ktoré sa skladajú zo 4 slôh.

Ján Hollý

- najväčší Bernolákovský básnik
- vo svojich skladbách ospieval slovanskú dobu, prijatie kresťanstva, VM ríšu a ako prvý zobrazil krásy slovenskej prírody a typy ľudových hrdinov
- jeho tvorba je vyvrcholením klasicizmu v našej literatúre
- narodil sa v Borskom Mikuláši, študoval v Skalici, v Bratislave a katolícku teológiu v Trnave
- pôsobil v Madunicuach, najradšej tu písal v prírode, v hájiku Mlič pod 100 ročným dubom.
- Pri požiari fary utrpel ťažké popáleniny, hlavne na očiach
- Takmer slepý odchádza k priateľovi na Dobrú Vodu, kde ho navštívili štúrovci, aby sa s nim dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny
- Písal eposy, ódy, elégie, idylické básne, náboženské piesne a prekladal z antickej literatúry
- Jeho eposy čerpajú námet VM: Svätopluk, Cyrilo-metodiáda, Sláv


4. Ľudovít Štúr – vedúca osobnosť národného života a lit. v období slovenského romantizmu.

- revolučný pohyb v Európe v druhej polovici 19 st. nezostal bez ohlasu v habsburskej monarchii
- februárové udalosti v Paríži podnietili povstanie v hlavných strediskách monarchie
- začal sa otvorený boj proti feudalizmu, ktorý vyvrcholil v buržoáznej revolúcii
- v 40-tych rokoch sa dostalo aj slovenské národné hnutie do nového vývinového obdobia
- nová generácia, ktorá sa stala vedúcou silou národného, politického a kultúrneho života sa zjednocovala, už počas školských rokov v študentských spolkoch (hlavný predstaviteľ bol Štúr)
- vedúce miesto mala Spoločnosť česko-slovanská – bol to samovzdelávací spolok
- členovia sa schádzali 2x týždenne, recitovali vlastenecké básne, prednášali vlastné básne
- významným kultúrnym činom štúrovskej generácie bolo uzákonenie spisovnej slovenčiny – 1843 v Hlbokom = Štúr, Hurban, Hodža
- základom sa stalo stredoslovenské nárečie, bolo najrozšírenejšie a najčistejšie slovenské
- prostredníctvom jazyka štúrovci prvý raz v histórii zjednotili slovenský národ
- proti novému jazyku sa postavili takmer všetci predstavitelia českého kultúrneho života, hlavne Ján Kollár
- v novom jazyku začal Štúr vydávať v r. 1845 politicky orientoované Slovanskie národnie noviny s beletrizovanou prílohou Orol tatranský
- významným kultúrnym činom bolo založenie literárneho a vydavateľského spolku Tatrín
- Štúr vypracoval nový národný program, ktorý obsahoval už aj otázky národno-politické a sociálne
- Štúrovci sa usilovali o oslobodenie ľudu spod feudálneho útlaku, o jeho vzdelávanie, poúčanie v hospodárskych otázkach, zakladali roľnícke spolky, čitárne, nedeľné školy a spolky triezvosti
- Do boja proti feudálnemu a národnému útlaku postavili štúrovci aj svoju literárnu tvorbu, najmä poéziu
- Poézia štúrovcov bola inšpirovaná ľudovými revolučnými tradíciami, životom ľudu a slovenskou prírodou
- Štúrovci si vybrali také javy, postavy a udalosti, ktoré najviac predstavovali ich ideál, obľúbená bola najmä balada
- prínos štúrovcov v našich dejinách je obrovský
- bojovali za oslobodenie ľudu
- uzákonili 1.