Autor čerpá z folklórnych tradícií, jeho rozprávacký štýl je plný expresivity, pátou (nadnesenosť) a humoru.
Drevená dedina – v románe zobrazil problematiku združstevňovania slovenskej dediny. Za premenu dediny sa postavila dedinská chudoba, proti boli bohatí roľníci. Medziľudské vzťahy prispôsobil vtedajšej ideológii.
Svätá tma – nedokončený román, chcel podrobiť kritike režimu SR v r. 1939 – 1945. Dej umiestnil do vinohradníckej dediny (Svätý Jur). V centre je rodina železničiara Klama, z ktorého sa stáva uvedomelí fašista.
Prechádzky po kraji – výber Hečkových fejtónov, viažu sa prevažne k dedinskému prostrediu a k problémom dedinských ľudí. Vyšli po smrti.


Vladimír Mináč

Narodil sa v Klenovci, vyštudoval slovenčinu a nemčinu na FFUK. Zúčastnil sa SNP.
- v r. 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora
- po oslobodení pracoval ako redaktor, prešiel viacerými zamestnaniami a funkciami
- debutoval románom Smrť chodí po horách
· námet čerpá z vlastných zážitkov SNP
· zobrazil boj partizánskej skupiny po ústupe do hôr, zverstva fašistov, život zajatých partizánov a civilov v koncentračných táborov v Nemecku
Román sa zakladá na dvoch motivických písmach, v centre prvého je postava Jána Lotkára, partizána bojujúceho v horách. V centre druhého je postava jeho brata Petra Lotkára, ktorého chytia Nemci a odvezú s ďalšími do koncentračného tábora. Odtiaľ ho vyslobodili sovietski vojaci. Pocity a zmýšľanie bratov sú protirečivé a rozporné. Ján, hoci aktívne bojuje proti Nemcom, má často pesimistické myšlienky, bojí sa smrti a lipne na živote. Román vyznieva ako hľadanie zmyslu života.
- román Včera a zajtra – voľne nadväzuje na prvý román, obal spája postavu Petra Lotkára, ktorý si po návrate z koncentračného tábora hľadá miesto v .... Pracuje na dedine, postihuje ho duševná kríza, z ktorej sa dostáva pomocou učiteľky Hany
Učnikovej.
Modré vlny - mládežnícky román, zobrazil budovanie nosickej priehrady mládeže
Na rozhraní – zbierka poviedok s družstevnou tematikou

Vrcholným dielom je trilógia Generácia, kde zobrazil život slovenskej spoločnosti vo vojnových rokoch, počas SNP a po prvých rokoch po vojne. · prvá časť Dlhý čas čakania – podáva obraz života v slovenskom štáte počas vojny, obraz fašizmu, vojny a ľudských osudov, hlavnou postavou je Marek Uhrín. Študent, ktorý nevie čo chce, ale vie čo nechce a kam patriť nechce.