Táto časť končí vypuknutím SNP.
· Druhá časť Živí a mŕtvi – zobrazuje SNP, zverstvá nacistov a gardistov, ale aj ľudí, ktorí sa snažili ťažiť z účasti v povstaní
· Tretia časť Zvony zvinia na deň – zaberá obdobie od februára 1946 do februára 1948, nesie znaky socialistického realizmu.
Tmavý kút – kniha poviedok s tématikou dedinského a roľníckeho života
Nikdy nie si sama – dvojnovela na pozadí ľúbostného vzťahu Maríny a Žoržika, naznačuje citové a názorové dozrievanie mladých ľudí
Výrobca šťastia – satirický román.
Inak sa venoval aj esejistickej tvorbe aktuálnych kultúr nepolitických problémov:
Čas a knihy
Paradoxi
Tu žije národ
Dúchanie do pahrieb
Návraty k prevratu
Odkiaľ a kam Slováci



21. Lyrický hrdina literárnej moderny a jeho vplyv na medzivojnovú básnickú tvorbu

Literárna moderna - vyznačuje sa striedaním literárnych škôl, smerov a prúdov

Smery lit. modern y – revolučné
- romantické
- larpulartistické

Ján Smrek

- svojimi básnickými začiatkami sa prihlásil k symbolizmu, neskôr bol predstaviteľom vitalizmu
- narodil sa v Zemianskom Lieskovom, študoval v Modre a Bratislave, za 1. sv. vojny sa dostal ako vojak do Turecka a Palestíny, dlhé roky pracoval ako redaktor a vydavateľ časopisu Elán
- je pochovaný v Martine
- Odsúdený k večitej žízni – prvá zbierka, vyjadril v nej svoje mladé smútky, prevažuje symbolizmus
- Cválajúce dni – vyspieval v nich pocity človeka, ktorý prežil vojnovú búrku a teší sa z lásky, krásy a šťastia
- Božské uzly – ľúbostné a prírodné motívy
- Iba oči – ľúbostné, prírodné, sociálne, cestovateľské motívy


Emil Boleslav Lukáč

- básnik, prekladateľ, predstaviteľ neosymbolizmu medzivojnovej literatúry
- narodil sa v Hodruši, študoval teológiu a filol´giu v Bratislave, Paríži, Lipsku
- pracoval ako kňaz, neskôr učiteľ a redaktor
- v jeho básňach prevláda smútok, nepokoj, kritika spoločenských pomerov, vyjadrenie osobnej a spoločenskej drámy, ale najmä dolorizmus
- hlavné motívy jeho poézie sú: domov, láska, príroda, vojna, človek, poézia, čas
- do literatúry vstúpil zbierkou Spoveď, v ktorej vyjadril tragický pocit z utrpenia človeka a ľudstva
- v zbierke Dunaj a Seina spomína na svoj pobyt na parížskej Soroune, poukazuje na rozpor medzi domovom a svetom, vyzdvihol pozitívne hodnoty domova a spomína na čistý dedinský spôsob života
- prekladal z francúzskej, maďarskej a orientálnej literatúry


Ivan Krasko

So svojimi dvoma básnickými zbierkami utvoril novú etapu v slovenskej novodobej lyrike. Vo svojich veršoch reagoval na sociálny a národnostný útlak. Jeho verše sa zakladajú na pravdivom osobnom zážitku.
Nox et splitudo (Noc a samota)
- základný postoj autora je obsiahnutý v samostatnom názve „Noc a samota“ – pesimizmus, samota, sklamanie
báseň – Topole – topole symbolizujú osamelosť a opustenosť
- autor k ním prirovnáva svoj smútok a bôľ
- Už je pozde – spomína na nenaplnenú lásku
- Vesper domonicue (nedeľný večer) – spomína na matku, rodný dom a dedinu

Verše – rozvíja tu hlavne motívy svojej poézie. V popredí je ľúbostný zážitok a spoločenské problémy


Básne: Otcova roľa, Baníci
- hrdina v básniach hľadá riešenie soc.