Pozornosť venuje aj jeho ľúbostnému vzťahu k Jaroslave, ktorý sa mu stal osudným.
§ Spoločenský román Cesta životom je dokument o živote a mravoch predvojnovej malomestskej spoločnosti a má aj autobiografický charakter

Milo Urban

· narodil a v Rabčiciach v rodine hájnika
· študoval na gymnáziu v Trstenej a Ružomberku, no pre nedostatok prostriedkov po otcovej smrti štúdium nedokončil
· pracoval ako pomocný redaktor v denníku Slovák
· emigroval do rakúska a po návrate bol odsúdený na verejné pokarhanie, nesmel publikovať a jeho knihy boli vyradené z knižníc
· žil v Chorvátskom Grobe a neskôr v Bratislave, kde aj zomrel
· V románe Živý bič zobrazil vojnu nie na frontoch, ale ako ju prežívala hornooravská dedina Ráztoky. Román má 2 časti – Stratené ruky a Adam Hlavaj. Obidve navzájom súvisia. Dedina leží „Pánubohu za chrbtom“, no skutočnosť vojny preniká aj sem, najmä návratom Ondreja Koreňa ako bezrukého a nemého mrzáka. Názov Stratené ruky symbolizuje neschopnosť aktívneho činu. Svoje „stratené ruky“ medzi prvými nájde vojenský zbeh Adam Hlavaj, ktorý je hlavnou postavou druhej časti, ako symbol ľudového vzdoru proti vojne i vrchnosti. Adam sa po zbehnutí z frontu vracia domov. Utvrdzuje sa v ňom nenávisť voči notárovi Okolickému, ktorý zapríčinil tragédiu jeho ženy Evy. Ľud reaguje ako jedna bytosť, preto sa takýto druh románu volá unanimistický (jedna duša).

Jozef Cíger Hronský

· narodil sa vo Zvolene, študoval v Krupine a na Učiteľskom ústave v Leviciach, ako učiteľ pôsobil na viacerých miestach, neskôr bol tajomníkom a správcom Matice slovenskej
· 16 rokov viedol časopis Slniečko
· r. 1945 emigroval do Rakúska, od r. 1948 žil v Argentíne, kde s ďalšími emigrantmi založil noviny Slovenská republika, knižnú edíciu Slobodná Slovenská kultúra a spolok Zahraničná Matica Slovenská
· zomrel v Lujáne, jeho pozostatky boli prevezené a uložené v Národnom cintoríne v Martine
· jeho prvé poviedky a novely vyšli v zbierkach U nás , Domov, Medové srdce
· oživil v nich kukučínovský anekdotický portrét dedinského človeka
· v novelách zo zbierok Podpolianske rozprávky, Tomčíkovci, Sedem sŕdc sa orientuje na dedinu a vystihnutie vnútorného sveta človeka
· v románe Proroctvo doktora Stankovského čerpá z intelektuálskeho prostredia
· v románe Chlieb reaguje na najpálčivejšie spoločenské a sociálne problémy poprevratového dedinského života
· v románe Jozef Mak sa pokúsil zobraziť symbol „obyčajného človeka – milióna“, Jozef Mak je pasívny voči svojmu trpkému osudu, znáša zradu svojej milej z mladosti, bratovu zradu, matkinu i ženinu smrť, lebo jeho údelom je trpieť. Veľkú biedu musel znášať už od svojej mladosti – bol nemanželským synom, jeho matke zhorel dom a on vzdoroval mlčky. V mladosti bol ešte plný odbojných síl, v ďalšom živote je Mak nútený znášsať všetko, čo mu prinesie osud. Je to sociálno-psychologický román, jeho dejiskom je horehronská dedina, časový rámec je široký – 70-te roky 19 storočia, 30-te roky 20. storočia
· za najväčší tvorivý experiment sa považuje román Pisár Gráč, je križovatkou rôznych umeleckých smerov. Ide o !záznam! autorovho vedomia o vojne a uvedomenia si dôsledkov tej druhej vojny, ktorá práve začína.