Autor postavil proti sebe dva protikladné svety: * krásnu vlasť s hrdými obyvateľmi * na druhej strane násilných, výbojných obyvateľov, ktorí chcú náš národ zotročiť.
- Slovenský junáci zomierajú za vznešené ideály (mier, slobodu, vernosť), ale morálne víťazia.

Charakteristickou črtou Chalúpkových básni je monumentalika – spočíva v lokalizovaní básni do úzkej súvislosti s nejakým úkazom (hrad, rieka, bralo)
- často využíva motív vatry, ako symbol slobody pre ľud
- na náhrobnom kameni má vyryté verše, ktorými sa Branko lúči so svetom:
„V pravde žil som, krivdu bil som,
verne národ svoj ľúbil som.“

Ján Botto

- básnik, ktorý najdôslednejšie vychádzal z ľudových foriem a pomocou nich vyjadroval nespokojnosť so svojou dobou
- narodil sa vo Vyšnom Skalníku v roľníckej rodine
- študoval v Levoči, kam vtedy prišli študenti z Bratislavy po odvolaní Štúra
- Botto bol najmladší Štúrovský básnik
- Zapisoval si povesti, piesne, hrával divadlo, recitoval, písal poéziu
- V Pešti vyštudoval zememeračstvo, pôsobil ako lesný inžinier a zememerač v Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici, kde aj zomrel

Báj na Dunaji
- v básni predstavuje Slovensko ako zakliatu krajinu, ktorá čaká na víťaza, čo ju oslobodí. Slovensko symbolizuje „biela húska s červenými ústy“, ktoré na rozbúrenom Dunaji zachráni !junák orol“

Žltá ľalia
- balada o porušení manželskej prísahy, vernosti, hoci si manželia sľúbia lásku až za hrob, Eva sa po Adamovej smrti vydá, za porušenie sľubu je potrestaná, mŕtvy Adam prichádza o polnoci pre ňu a ona mu v náručí od strachu zomiera.

Margita a Besná
- dej tejto balady sa viaže k dvom skalám medzi ktorými preteká Váh. Skaly nebezpečné pre pltníkov, boli opradené povesťou o vdove, ktorá sa chcela vydať, ale ženíchom sa viacej páčila jej nevlastná dcéra, preto ju zo žiarlivosti sotila z vysokej skaly do Váhu. Pod ťarchou výčitiek sa pomätie a o rok neskôr sama skočí na tom istom mieste do Váhu.

Janko Kráľ

- bol najrevolučnejším básnikom Štúrovskej školy
- o jeho živote sa zachovalo len málo
- narodil sa v Liptovskom Mikuláši, v nebohatej rodine mäsiara, študoval v Kežmarku, v Levoči a v Bratislave, kde sa dostal do kruhu Štúrovej mládeže
- písal tu prvé básne, cez prázdniny zapisoval ľudové piesne a rozprávky z rodného Liptova

Duna Bratislavská
- napísal ju po zosadení Ľ. Štúra, žiali nad tým, že je málo tých, ktorí sa postavili za štúrovskú obranu.

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
- v prvej časti podáva lyrický obraz svojho vnútra, nikde nenachádza pokoj. Dedina i najbližší Janíka nechápu, je divný, ukrutný a dlhý. Nepochopenie vháňa hrdinu do samoty, do prírody, kde sa cíti najlepšie.
- Druhá časť obsahuje baladický príbeh. Má rýchli spád a speje k tragickému koncu. Janko uvidel zakliatu pannu uprostred Váhu a vrhol sa do vody, aby ju zachránil. Zabudol si však prevrátiť naopak vrecko na tabak a utopil sa. Hrdina, ktorý chcel vykonať veľký čin hynie pre rozpor medzi snom a skutočnosťou.
- Je to zakliaty konflikt romantického pocitu života. Ideovým zámerom balady je šľachetná obeta za blížneho. Balada je citovosťou romantická, ale zobrazením života realistická. Janko predstavuje typického romantického hrdinu – je samotár, burič, hrdý mladý človek, ktorý túži po plnosti života, ale v zápase o uskutočnenie svojho sna hynie. Zápas s prekážkami i za cenu sebaobetovania.


6. Obraz človeka, prírody a práce v ideovom a estetickom pláne tvorby A. Sládkoviča a P.O.