Hviezdoslava

Andrej Sládkovič

- najromantickejší štúrovský básnik, vlastným menom Braxatoris
- narodil sa v Krupine v učiteľskej rodine, študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, zarábal si doučovaním v meštiackych rodinách, ako domáci učiteľ sa dostal do rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie
- 2x štúdia prerušil, aby si zarobil na ďalšie, v Hale vyštudoval evanjelickú teológiu
- ťažko znášal rozchod s milovanou Máriou, ktorú rodičia prinútili vydať sa za štiavnického medovnikára
- pôsobil ako farár v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel
- jeho literárna tvorba je rozsiahla
- najznámejšie diela sú Marína a Detvan
- Marína – lyricko reflexívna skladba
- vyrovnáva sa v nej s vlastným ľúbostným zážitkom, ale i s predsudkami niektorých štúrovcov, ktorí odsudzovali lásku k žene
- Marína je klenotom slovenskej ľúbostnej poézie, je pokusom nájsť zmysel života a je preto stále aktuálna
- Detvan – lyricko-epická skladba, má 5 spevov
1) Martin – oslavuje krásu podpolianskej prírody, zoznamuje nás s Martinom Hudcovie – má zmysel pre spravodlivosť, zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca
2) Družina – úvahy o ľudovom umení a viere v budúcnosť slovenského ľudu. Martin je na salaši pri vatre a tu sa dozvie, že sokol patril kráľovi Matiášovi. Z rúk zbojníkov vyslobodí svoju milú Elenu a jedného z nich zabije
3) Slatinský jarmok - na jarmok prichádza kráľ Matiáš s družinou a Martin sa mu ide smelo ospravedlniť, že zabil sokola a zbojníka. Demokratický panovník ho odmení koňom a kuntárom
4) Vohľady – podáva Obraz Eleny, ako ideál Slovenky. Preoblečený kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmieta, je verná Martinovi. Kráľ očarený jej krásou jej daruje prsteň
5) Lapačka – obraz veselého i tragického verbovania na dedine. Martin vstupuje do Čierneho pluku kráľa Matiáša, ale len s podmienkou, že si môže ponechať svoj kroj, fujaru, valašku a Elenu. Kráľ mu to dovolí.

Hlavným hrdinom básne je slovenský ľud, hlavnými postavami sú Martin a Elena, nositelia vlastností slovenského ľudu. Balada je spätá s ľudovou slovesnosťou.

Pavol Országh Hviezdoslav

- narodil sa vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine
- gymnázium navštevoval v Miškolci, tu si obľúbil básne Petofyho a Aranya, pod ich vplyvom začal písať po maďarsky
- potom študoval v Kežmarku, kde sa učil po nemecky a písal aj nemecké básne
- od rodnej Oravy bol takmer odtrhnutý, domov chodil len cez prázdniny a hrozilo mu nebezpečenstvo, že sa odnárodní
- zásluhou učiteľa Medzihradského a Janka Matušku sa vrátil k materinskej reči, zásluhou diel Kollára a Sládkoviča sa rozhodol stať slovenským básnikom
- po mature v Kežmarku odchádza do Prešova študovať právo
- pôsobil ako právnik v Dolnom Kubíne, Martine a znova v Dolnom Kubíne
- ako štátny zamestnanec nemohol bojovať proti maďarizácii, preto sa vzdal úradu a prijal básnické meno Hviezdoslav (chcel objať hviezdy a celý svet) a svoju tvorbu začal bojovať za slobodný život svojho národa
- odchádza do Námestova, kde prežil najplodnejších 20 rokov a napísal svoje vrcholné diela: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinksý
- zomrel v Dolnom Kubíne

Hviezdoslavova lyrika – v lyrike sa odráža celé básnikovo myslenie a cítenie, písal lyriku osobnú, prírodnú, reflexívnu a opisnú
- do literatúry vstúpil zbierkou Básnické prviesenky Jozefa Zbranského – venoval ju A.