Maturitné otázky zo SJ (SOU Potravinárske II)

Toto sú mat. otázky zo SJ na SOU Potravinárskom II, sú trochu krátke, ale na 15 minút kecania v pohode stačia (24 a 25 otázka chýba).



1. Obraz človeka v umeleckej literatúre od najstarších čias po súčasnosť.


Literatúra = je druhom umenia a vyjadruje estetický vzťah človeka ku spoločnosti
= vzniká v staroveku
= poznáme umelú (písaná) a ľudovú (ústna)

Staroveká literatúra (orientálna, antická literatúra)

Orientálna literatúra (sumerská, hebrejská, indická ...)
- vzniká na Blízkom východe
- Sumerského, babylonského a asyrského pôvodu je Epos o Gilgamešovi. Je to hrdinský epos, jeho hrdinovia žijú, trpia a umierajú ako ostatný ľudia, aj keď bolo obdarený nadľudskou silou.
- Najmladšou literatúrou blízkeho východu je hebrejská literatúra, ktorú predstavuje Biblia – obsahuje židovské báje, povesti, lyriku, dejiny a zákony židovského náboženstva.
- Tieto hebrejské texty prevzala v stredoveku kresťanská cirkev do svojej Biblie (tzv. Písma), ako časť nazvanú Starý zákon. Kresťanská biblia má aj Nový zákon, (od narodenia Ježiša Krista), ktorý obsahuje štyri evanielia (Marek, Matúš, Lukáš, Ján)
- Neskôr pôsobila na vývin literatúry antická literatúra, ktorá bola vzorom dokonalej harmónie obsahu a formy zobrazenej skutočnosti, či už sú to stavby (Akropolis v Aténach), eposy (Homér), lyrika (Sapfó), tragédia (Sofokles), komédia (Aristofanes)
- Pri vývoji myslenia a vied má veľký prínos antická filozofia (Sokrates, Platón, Aristoteles)

Z indickej literatúry sú známe eposy Mahabhárata a Ramajána
- jadrom prvého eposu je bratovražedný boj o trón, v druhom epose sa opisuje tragický osud kráľovského syna a jeho ženy

Antická literatúra
- zahŕňa grécky a rímsky starovek, predstavuje obdobie trvajúce viac ako tisícročie
Grécka literatúra
- Najstaršími pamiatkami sú hrdinské eposy Ilias a Odysea, ktoré sa pripisujú slepému gréckemu básnikovi Homérovi
- V epose Ilias vykresľuje udalosti z boja Grékov o Tróju, najmä smrť gréckeho hrdinu Patrokla rukou trójskeho bojovníka Hektora.
- V epose Odysea, hrdina Odyseus blúdi po skončení trójskej vojny 10 rokov po svete, i nakoniec sa vráti k vernej manželke Penelope.
- V eposoch sú vykreslené ľudské vzťahy a city. Človek,príroda a bohovia tvoria jednotu. Bohovia majú aj ľudské vlastnosti (ľúbia, nenávidia, zúčastňujú sa na krvavých bojoch).

Človek je bez moci voči ich rozhodnutiu.

Epos – rozsiahla epická báseň, ktorá rozpráva o významnejších udalostiach a dejoch, zoskupených do jedného celku. Popri hlavnom deji sú i vedľajšie epizódy, úvahy, charakteristiky, opisy, pri ktorých autor prerušuje hlavný dej a tým vzniká epická šírka.
- epos môže byť: bohatiersky, duchovný, historický, idylický

Rímska literatúra – vzniká v období, keď grécka literatúra prekvitala
Z gréckeho písomníctva prevzala už hotové formy. Rozvíjalo sa rečníctvo a história, medzi najväčších rečníkov patril Cicero. Najväčším predstaviteľom historiografie bol Caesa. Z poézie sú známi títo predstavitelia: Vergílius, Ovídius, Horácius, Publius Ovidius Naso = Metamorfózy


Stredoveká literatúra

- ťažítkom stredovekej literatúry bola náboženská literatúra
- kultúra mala cirkevný charakter, literatúra sa delila na náboženskú a svätskú – hrdinom bol vždy svätec
- žánre náboženskej literatúry – duchovné piesne, kázne, legendy, životopisy svätých, drámy a exemplá (rozprávanie o vzoroch mravného života vo forme bájky, anekdoty...), s ktorými sa spestrovali kázne.


2. Staroslovienska lit. a jej ohlas v slovenskej národnej kultúre

Slovenská stredoveká literatúra

Delí sa na 2 vývojové obdobia:
1) pokus o formovanie stredovekej literatúry
2) literatúra písaná taliansky, česky, slovakizovanou češtinou

Veľkomoravské kniežatá (Mojmír, Rastislav) bojovali proti politike a náboženskému vplyvu východofranskej ríše, ktoré písali franskí kňazi latinskou liturgiou, rečou nezrozumiteľnou pre náš národ. Preto Rastislav vypravil byzamskému cisárovi Michalovi III. Poslov so žiadosťou o vierozvescov. Poslal im bratov Konštantína a Metoda. Obaja poznali slovanské nárečie z okolia ich rodiska Solune. Pred príchodom na naše územie zostavil Konštantín a Metod prvé slovanské písmo hlaholiku a prvý spisovný jazyk staroslovienčinu. Misijná činnosť bratov morila už iba franských feudálov – nadvláda nad VM. Preto ich obvinili pred kňazom z bohorúhactva. Obaja sa vypravili do Ríma obhajovať starovekú bohoslužbu. Konštantín obhajoval staroslovienčinu, ako jazyk spisovný a cirkevno-kresťanský. Pápež Hadrion II. Im jazyk a preklady schválil a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Konštantín odišiel do kláštora, kde onedlho zomrel. Metod sa vrátil do VM., kde vládol Svätopluk. Metoda uväznili a odviezli do Bavorska. Po dvoch rokoch ho prepustili za pomoci Jána VIII. Metod znovu obhajoval staroslovienčinu a Ján VIII. Mu dal za pravdu. Po Metodovej smrti Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Svätopluk sa priklonil k tomuto činu a preto väčšina kňazov odišla pred prenasledovaním do Bulharska.

V 10 storočí zostavili písmo Cyrilika.

Staroslovienčina sa delí na 2 literatúry:
1) príkladoví literatúra – Konštantín a Metod písali omšové knihy, Evanielia, Nový zákon, modlitebné knižky...
2) pôvodná literatúra – Konštantín – proglos (prvá slovenská báseň napísaná odborným štýlom) je ozdobou stavovského prekladu písma, podporuje knižnú vzdelanosť
Metod – preložil starý zákon a napísal niekoľko cirkevných spisov

Najvýznamnejšie pamiatky VM:

Život sv. Konštantína
- opisuje detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, súcit s trpiacimi. Sústreďuje sa na činnosť a obhajobu slovanských jazykov.
- Legenda napísaná frázou, zmiešaným rétorickým štýlom.

Život sv. Metoda
- kratší, epickejší, vecnejší, menej legendárny. Mladosti sa venuje stručne, prechodne zostáva na VM. Z jeho osobou je spätý vznik samotnej cirkevnej provincie na našom území. Legenda obsahuje historické dokumenty o schválení slovanskej Liturgie a vymenovaní Metoda za biskupa.

Legenda – typický žáner stredovekej literatúry, ktorá čerpá z biblie. Opisuje život svätých, ich odriekanie mystických spôsobov života a robenie zázrakov.



3.Osvietenské myslenie a jeho obraz v slovenskej literatúre, idea slovanskej vzájomnosti v dielach Jána Kollára a Jána Hollého.

Slovenský klasicizmus

- na Slovensku sa klasicizmus spája s národným obrodením a orientuje sa na vzdelancov, ktorý mali ľudový pôvod a na meštiactvo.
- Vedúcou ideou národného obrodenia bola idea Slovanskej vzájomnosti (hľadanie opory v ostatných Slovanov (Rusov), záujem o Slovanstvo, štúdium Slovanských jazykov, literatúr a dejín)
- Vznikajú učené spoločnosti Slovanské učené tovarižstvo, vychádzajú noviny Prešporské noviny a časopis Zora.

Ján Kollár

- narodil sa v Mošovciach, jeho otec bol prísny a panovačný, svojho syna nechcel dať na štúdia
- proti vôli otca odchádza na štúdia, zarábal si doučovaním
- študoval v Kremnici, v Banskej Bystrici, v Bratislave, evanjelickú teológiu v Jene (Nemecko)
- tu sa zaľúbil do Fridericky Wilheminy Schmidtovej, matka ju však nechcela pustiť do Uhorska, až po 16 rokoch sa zobrali.
- Pôsobol v Pešti, v Bratislave a vo Viedni, pochovaný je v Prahe.

Básne J.

Kollára – prvá zbierka obsahovala ľúbostné a vlastenecké básne.
· O Literárni vzájemnosti mezi kmeny a nárečími slavskými – vyslovil názory a podnety na uskutočňovanie slovanskej vzájomnosti
· Národné spievanky – zozbieral cca 2500 umelých a ľudových piesní
· Slavy dcéra – vrcholné dielo, lyricko-epická skladba, obsahuje elegicky predspev a 5 spevov
1) Sála 2) Labe–Rín–Vltava 3) Dunaj 4)Lethe (slovanské nebo) 5) Acherón (slovanské peklo)
- skladba obsahuje 615 ľúbostných a vlasteneckých sonetov
- básnik spomína na svoju milú Mínu, putuje po miestach, kde v minulosti žili Slovania a smúti nad ich vymretím, v nebi oslavuje slovanských dejateľov a v pekle zatracuje nežičlivcov Slovanov a obrodilcov.

Sonet (znelka) – je strofický útvar, má 14 veršov, ktoré sa skladajú zo 4 slôh.

Ján Hollý

- najväčší Bernolákovský básnik
- vo svojich skladbách ospieval slovanskú dobu, prijatie kresťanstva, VM ríšu a ako prvý zobrazil krásy slovenskej prírody a typy ľudových hrdinov
- jeho tvorba je vyvrcholením klasicizmu v našej literatúre
- narodil sa v Borskom Mikuláši, študoval v Skalici, v Bratislave a katolícku teológiu v Trnave
- pôsobil v Madunicuach, najradšej tu písal v prírode, v hájiku Mlič pod 100 ročným dubom.
- Pri požiari fary utrpel ťažké popáleniny, hlavne na očiach
- Takmer slepý odchádza k priateľovi na Dobrú Vodu, kde ho navštívili štúrovci, aby sa s nim dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny
- Písal eposy, ódy, elégie, idylické básne, náboženské piesne a prekladal z antickej literatúry
- Jeho eposy čerpajú námet VM: Svätopluk, Cyrilo-metodiáda, Sláv


4. Ľudovít Štúr – vedúca osobnosť národného života a lit. v období slovenského romantizmu.

- revolučný pohyb v Európe v druhej polovici 19 st. nezostal bez ohlasu v habsburskej monarchii
- februárové udalosti v Paríži podnietili povstanie v hlavných strediskách monarchie
- začal sa otvorený boj proti feudalizmu, ktorý vyvrcholil v buržoáznej revolúcii
- v 40-tych rokoch sa dostalo aj slovenské národné hnutie do nového vývinového obdobia
- nová generácia, ktorá sa stala vedúcou silou národného, politického a kultúrneho života sa zjednocovala, už počas školských rokov v študentských spolkoch (hlavný predstaviteľ bol Štúr)
- vedúce miesto mala Spoločnosť česko-slovanská – bol to samovzdelávací spolok
- členovia sa schádzali 2x týždenne, recitovali vlastenecké básne, prednášali vlastné básne
- významným kultúrnym činom štúrovskej generácie bolo uzákonenie spisovnej slovenčiny – 1843 v Hlbokom = Štúr, Hurban, Hodža
- základom sa stalo stredoslovenské nárečie, bolo najrozšírenejšie a najčistejšie slovenské
- prostredníctvom jazyka štúrovci prvý raz v histórii zjednotili slovenský národ
- proti novému jazyku sa postavili takmer všetci predstavitelia českého kultúrneho života, hlavne Ján Kollár
- v novom jazyku začal Štúr vydávať v r. 1845 politicky orientoované Slovanskie národnie noviny s beletrizovanou prílohou Orol tatranský
- významným kultúrnym činom bolo založenie literárneho a vydavateľského spolku Tatrín
- Štúr vypracoval nový národný program, ktorý obsahoval už aj otázky národno-politické a sociálne
- Štúrovci sa usilovali o oslobodenie ľudu spod feudálneho útlaku, o jeho vzdelávanie, poúčanie v hospodárskych otázkach, zakladali roľnícke spolky, čitárne, nedeľné školy a spolky triezvosti
- Do boja proti feudálnemu a národnému útlaku postavili štúrovci aj svoju literárnu tvorbu, najmä poéziu
- Poézia štúrovcov bola inšpirovaná ľudovými revolučnými tradíciami, životom ľudu a slovenskou prírodou
- Štúrovci si vybrali také javy, postavy a udalosti, ktoré najviac predstavovali ich ideál, obľúbená bola najmä balada
- prínos štúrovcov v našich dejinách je obrovský
- bojovali za oslobodenie ľudu
- uzákonili 1.

slovenský spisovný jazyk

Ľudovít Štúr

- bol kľúčovou osobnosťou slovenského národného hnutia a súčasne romantického obdobia je Ľudovít Velislav Štúr
- narodil sa v Zay-Uhrovci, v chudobnej učiteľskej rodine
- ako 12 ročný odchádza študovať do Rábu, kde sa učil maďarsky a nemecky, neskôr odchádza na lýceum do Bratislavy
- po skončení pracoval ako úradník na Uhorskom panstve
- na výzvu sama Chalúpka sa po pol roku vrátil do Bratislavy
- 2 roky študoval teológiu, pracoval v spoločnosti česko-slovanskej a bol knihovníkom školskej knižnice
- 24. apríla 1836 zorganizoval pamätnú vychádzku na Devín, kde si jeho žiaci a celá jeho družina dávali slovanské mená a zaviazali sa po celý život pracovať pre slovanský národ
- Štúr si nezvolil kňažské povolanie, ale odišiel študovať do Halle historicko-politické vedy, jazykovedu a filozofiu
- Po návrate do Bratislavy prednášal literatúru a históriu, venoval sa aj politickej práci
- Jeho práca prekáža vrchnosti, ktorá bola v službách maďarizácie, napádali ho v novinách, vyšetrovali ho, no aj keď mu nijakú vinu nedokázali, pozbavili ho profesúry
- Štúr zostal v Bratislave a venoval sa kultúrnej a politickej činnosti, začal vydávať Slovenskie národnie noviny s literárnou prílohou Orol Tatranský, kde bojoval proti feudalizmu a za slovenské národné práva
- Žiadal zrušenie robôt, zdanenie šľachty, zveľaďovanie obchodu a priemyslu, rozšírenie školstva a demokratickú spravodlivosť, stal sa poslancom za mesto Zvolen v Uhorskom sneme a ako prvý žiadal zrušenie poddanstva
- Do L.M. zvolal zhromaždenie predstaviteľov národného hnutia, kde sformulovali Žiadosť slovenského národa, ktoré sa týkali najmä uplatnenie slovenčiny v úradoch a v školách
- Uhorská vláda žiadosti neprijala a na autorov vydala zatykač
- Štúr odchádza žiť do Modry, aby sa staral o 7 sirôt po svojom bratovi, venoval sa tu aj literárnej činnosti
- Na poľovačke sa smrteľne zranil a zomrel, pochovaný je v Modre
- Štúr bol učiteľom, politikom, novinárom, jazykovedcom, literárnym teoretikom a kritikom
- Svoje básne vydal v jedinej básnickej zbierke Spevy a piesne, ktorá má 2 časti - Spevy bohatierstva a Spomienky
- Veľký význam majú Štúrove jazykovedné diela, ktorými obraňoval a uzákoňoval nový spisovný jazyk
- Nárečia Slovenskô alebo potreba písania v tomto nárečí – vyjadril potrebu jazyka
- Náuka reči slovenskej – nová gramatika spisovného jazyka
Slovensko a svet budúcnosti – vyjadril tu svoje názory na slovenskú otázku


5. Ideál slobody v tvorbe romantických básnikov

Romantizmus
- revolučný pohyb v Európe v druhej polovici 19 st.

nezostal bez ohlasu v habsburskej monarchii
- februárové udalosti v Paríži podnietili povstanie v hlavných strediskách monarchie
- začal sa otvorený boj proti feudalizmu, ktorý vyvrcholil v buržoáznej revolúcii
- v 40-tych rokoch sa dostalo aj slovenské národné hnutie do nového vývinového obdobia
- nová generácia, ktorá sa stala vedúcou silou národného, politického a kultúrneho života sa zjednocovala, už počas školských rokov v študentských spolkoch (hlavný predstaviteľ bol Štúr)
- vedúce miesto mala Spoločnosť česko-slovanská – bol to samovzdelávací spolok
- členovia sa schádzali 2x týždenne, recitovali vlastenecké básne, prednášali vlastné básne
- významným kultúrnym činom štúrovskej generácie bolo uzákonenie spisovnej slovenčiny – 1843 v Hlbokom = Štúr, Hurban, Hodža
- základom sa stalo stredoslovenské nárečie, bolo najrozšírenejšie a najčistejšie slovenské
- prostredníctvom jazyka štúrovci prvý raz v histórii zjednotili slovenský národ
- proti novému jazyku sa postavili takmer všetci predstavitelia českého kultúrneho života, hlavne Ján Kollár
- v novom jazyku začal Štúr vydávať v r. 1845 politicky orientoované Slovanskie národnie noviny s beletrizovanou prílohou Orol tatranský
- významným kultúrnym činom bolo založenie literárneho a vydavateľského spolku Tatrín
- Štúr vypracoval nový národný program, ktorý obsahoval už aj otázky národno-politické a sociálne
- Štúrovci sa usilovali o oslobodenie ľudu spod feudálneho útlaku, o jeho vzdelávanie, poúčanie v hospodárskych otázkach, zakladali roľnícke spolky, čitárne, nedeľné školy a spolky triezvosti
- Do boja proti feudálnemu a národnému útlaku postavili štúrovci aj svoju literárnu tvorbu, najmä poéziu
- Poézia štúrovcov bola inšpirovaná ľudovými revolučnými tradíciami, životom ľudu a slovenskou prírodou
- Štúrovci si vybrali také javy, postavy a udalosti, ktoré najviac predstavovali ich ideál, obľúbená bola najmä balada
- prínos štúrovcov v našich dejinách je obrovský
- bojovali za oslobodenie ľudu
- uzákonili 1. slovenský spisovný jazyk


Samo Chalúpka

- najstarší štúrovský básnik
- narodil sa v Hornej Lehote
- vyštudoval filozofiu a teológiu v Bratislave, pôsobil ako kňaz vo svojom rodisku, kde aj zomrel
Tematika:
Jánošíkovská: Likavský väzeň, Kráľoholská
Protiturecká: Turčan poničan
- Turek – janičiar zajal v Ponikách vlastnú matku a odvliekol ju do Turecka, aby vychovávala jeho syna. Matka spoznala v Turkovi vlastného syna, ktorého jej uniesli Turci. Odmieta žiť v prepychu, chce sa vrátiť domov. Láska k vlasti zvíťazila nad bohactvom.
Mor ho!
- historický spev, ktorého hodnota je vo vyjadrení ducha demokratickosti a vlastenectva jednoduchých ľudí
- dej básne je stručný
- autor zobrazuje slovenský kraj od Tatier k Dunaju, tábor Rimanov, pyšného cisára s jeho strážou a družinu hrdých slovenských poslov, ktorí prišli ponúknuť mier dobyvačnému rímskemu cisárovi. Cisár odmieta dary s vyhrážkou, že zotročí celý národ. Junáci sa vrhli do boja s výkrikom Mor ho! V boji proti presile všetci padli, cisár je zahanbený, keď vidí hromady svojich mŕtvych vojakov.
- Idea vlastenectva a demokratizmu je jadrom konfliktu medzi slovanskou družinou a rímskym cisárom.

Autor postavil proti sebe dva protikladné svety: * krásnu vlasť s hrdými obyvateľmi * na druhej strane násilných, výbojných obyvateľov, ktorí chcú náš národ zotročiť.
- Slovenský junáci zomierajú za vznešené ideály (mier, slobodu, vernosť), ale morálne víťazia.

Charakteristickou črtou Chalúpkových básni je monumentalika – spočíva v lokalizovaní básni do úzkej súvislosti s nejakým úkazom (hrad, rieka, bralo)
- často využíva motív vatry, ako symbol slobody pre ľud
- na náhrobnom kameni má vyryté verše, ktorými sa Branko lúči so svetom:
„V pravde žil som, krivdu bil som,
verne národ svoj ľúbil som.“

Ján Botto

- básnik, ktorý najdôslednejšie vychádzal z ľudových foriem a pomocou nich vyjadroval nespokojnosť so svojou dobou
- narodil sa vo Vyšnom Skalníku v roľníckej rodine
- študoval v Levoči, kam vtedy prišli študenti z Bratislavy po odvolaní Štúra
- Botto bol najmladší Štúrovský básnik
- Zapisoval si povesti, piesne, hrával divadlo, recitoval, písal poéziu
- V Pešti vyštudoval zememeračstvo, pôsobil ako lesný inžinier a zememerač v Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici, kde aj zomrel

Báj na Dunaji
- v básni predstavuje Slovensko ako zakliatu krajinu, ktorá čaká na víťaza, čo ju oslobodí. Slovensko symbolizuje „biela húska s červenými ústy“, ktoré na rozbúrenom Dunaji zachráni !junák orol“

Žltá ľalia
- balada o porušení manželskej prísahy, vernosti, hoci si manželia sľúbia lásku až za hrob, Eva sa po Adamovej smrti vydá, za porušenie sľubu je potrestaná, mŕtvy Adam prichádza o polnoci pre ňu a ona mu v náručí od strachu zomiera.

Margita a Besná
- dej tejto balady sa viaže k dvom skalám medzi ktorými preteká Váh. Skaly nebezpečné pre pltníkov, boli opradené povesťou o vdove, ktorá sa chcela vydať, ale ženíchom sa viacej páčila jej nevlastná dcéra, preto ju zo žiarlivosti sotila z vysokej skaly do Váhu. Pod ťarchou výčitiek sa pomätie a o rok neskôr sama skočí na tom istom mieste do Váhu.

Janko Kráľ

- bol najrevolučnejším básnikom Štúrovskej školy
- o jeho živote sa zachovalo len málo
- narodil sa v Liptovskom Mikuláši, v nebohatej rodine mäsiara, študoval v Kežmarku, v Levoči a v Bratislave, kde sa dostal do kruhu Štúrovej mládeže
- písal tu prvé básne, cez prázdniny zapisoval ľudové piesne a rozprávky z rodného Liptova

Duna Bratislavská
- napísal ju po zosadení Ľ. Štúra, žiali nad tým, že je málo tých, ktorí sa postavili za štúrovskú obranu.

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
- v prvej časti podáva lyrický obraz svojho vnútra, nikde nenachádza pokoj. Dedina i najbližší Janíka nechápu, je divný, ukrutný a dlhý. Nepochopenie vháňa hrdinu do samoty, do prírody, kde sa cíti najlepšie.
- Druhá časť obsahuje baladický príbeh. Má rýchli spád a speje k tragickému koncu. Janko uvidel zakliatu pannu uprostred Váhu a vrhol sa do vody, aby ju zachránil. Zabudol si však prevrátiť naopak vrecko na tabak a utopil sa. Hrdina, ktorý chcel vykonať veľký čin hynie pre rozpor medzi snom a skutočnosťou.
- Je to zakliaty konflikt romantického pocitu života. Ideovým zámerom balady je šľachetná obeta za blížneho. Balada je citovosťou romantická, ale zobrazením života realistická. Janko predstavuje typického romantického hrdinu – je samotár, burič, hrdý mladý človek, ktorý túži po plnosti života, ale v zápase o uskutočnenie svojho sna hynie. Zápas s prekážkami i za cenu sebaobetovania.


6. Obraz človeka, prírody a práce v ideovom a estetickom pláne tvorby A. Sládkoviča a P.O.

Hviezdoslava

Andrej Sládkovič

- najromantickejší štúrovský básnik, vlastným menom Braxatoris
- narodil sa v Krupine v učiteľskej rodine, študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, zarábal si doučovaním v meštiackych rodinách, ako domáci učiteľ sa dostal do rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie
- 2x štúdia prerušil, aby si zarobil na ďalšie, v Hale vyštudoval evanjelickú teológiu
- ťažko znášal rozchod s milovanou Máriou, ktorú rodičia prinútili vydať sa za štiavnického medovnikára
- pôsobil ako farár v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel
- jeho literárna tvorba je rozsiahla
- najznámejšie diela sú Marína a Detvan
- Marína – lyricko reflexívna skladba
- vyrovnáva sa v nej s vlastným ľúbostným zážitkom, ale i s predsudkami niektorých štúrovcov, ktorí odsudzovali lásku k žene
- Marína je klenotom slovenskej ľúbostnej poézie, je pokusom nájsť zmysel života a je preto stále aktuálna
- Detvan – lyricko-epická skladba, má 5 spevov
1) Martin – oslavuje krásu podpolianskej prírody, zoznamuje nás s Martinom Hudcovie – má zmysel pre spravodlivosť, zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca
2) Družina – úvahy o ľudovom umení a viere v budúcnosť slovenského ľudu. Martin je na salaši pri vatre a tu sa dozvie, že sokol patril kráľovi Matiášovi. Z rúk zbojníkov vyslobodí svoju milú Elenu a jedného z nich zabije
3) Slatinský jarmok - na jarmok prichádza kráľ Matiáš s družinou a Martin sa mu ide smelo ospravedlniť, že zabil sokola a zbojníka. Demokratický panovník ho odmení koňom a kuntárom
4) Vohľady – podáva Obraz Eleny, ako ideál Slovenky. Preoblečený kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmieta, je verná Martinovi. Kráľ očarený jej krásou jej daruje prsteň
5) Lapačka – obraz veselého i tragického verbovania na dedine. Martin vstupuje do Čierneho pluku kráľa Matiáša, ale len s podmienkou, že si môže ponechať svoj kroj, fujaru, valašku a Elenu. Kráľ mu to dovolí.

Hlavným hrdinom básne je slovenský ľud, hlavnými postavami sú Martin a Elena, nositelia vlastností slovenského ľudu. Balada je spätá s ľudovou slovesnosťou.

Pavol Országh Hviezdoslav

- narodil sa vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine
- gymnázium navštevoval v Miškolci, tu si obľúbil básne Petofyho a Aranya, pod ich vplyvom začal písať po maďarsky
- potom študoval v Kežmarku, kde sa učil po nemecky a písal aj nemecké básne
- od rodnej Oravy bol takmer odtrhnutý, domov chodil len cez prázdniny a hrozilo mu nebezpečenstvo, že sa odnárodní
- zásluhou učiteľa Medzihradského a Janka Matušku sa vrátil k materinskej reči, zásluhou diel Kollára a Sládkoviča sa rozhodol stať slovenským básnikom
- po mature v Kežmarku odchádza do Prešova študovať právo
- pôsobil ako právnik v Dolnom Kubíne, Martine a znova v Dolnom Kubíne
- ako štátny zamestnanec nemohol bojovať proti maďarizácii, preto sa vzdal úradu a prijal básnické meno Hviezdoslav (chcel objať hviezdy a celý svet) a svoju tvorbu začal bojovať za slobodný život svojho národa
- odchádza do Námestova, kde prežil najplodnejších 20 rokov a napísal svoje vrcholné diela: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinksý
- zomrel v Dolnom Kubíne

Hviezdoslavova lyrika – v lyrike sa odráža celé básnikovo myslenie a cítenie, písal lyriku osobnú, prírodnú, reflexívnu a opisnú
- do literatúry vstúpil zbierkou Básnické prviesenky Jozefa Zbranského – venoval ju A.

Sládkovičovi
- napísal 8 väčších lyrických cyklov, každému z nich dal základnú myšlienku
Žalmy a hymny – náboženské motívy
Sonety – pokúsil sa uniknúť z pút zemskej prikovanosti
Letorosty – majú 3 časti, v prvej chce písať realisticky, v druhej prevláda smútok nad smrťou matky (Čierny rok), v tretej časti nachádza vnútornú duševnú rovnováhu.
Prechádzky jarom, Prechádzky letom – ospevuje prírodu
Stesky – žiali nad trpiacim ľudom, nabáda mládež, aby ctila prácu
Dozvuky – zmocňuje sa ho pocit staroby
Krvavé sonety – vyvrchoľuje jeho humanizmus, píše ich na začiatku 1. svetovej vojny

Hviezdoslavová epika – v epike sa Hviezdoslav zameral na život ľudu
Hájnikova žena – epos je postavený na kontraste dvoch svetov. –sveta kaštieľov a chalúp- sveta ľudu a šľachty
· predstaviteľmi sveta chalúp sú Hanka a Miško Čajkovci, sveta kaštieľov Artuš Villani
Ežo Vlkolinský – spoločenský epos, napísal ho so spomienkami na svoje rodisko
Gábor Vlkolinský – podáva obraz rozkladu zemianstva, jeho zániku a splinutia so sedliackym ľudom.


7. Svetový realistický román – zrkadlo spoločnosti

Realizmus vo svetovej literatúre
- pre 19 storočie je charakteristické: * zanikanie feudalizmu a upevňovanie kapitalizmu na moci peňazí, priemyselná revolúcia, zostrené triedenie európskeho proletariátu, ktoré vyvrcholili v r. 1871 v Parížskej komúne.
- Nová filozofia sa volá pozitivizmus – zakladateľom je francúzsky filozof Auguste Comte (Komt), za skutočné pokladá iba to, čo sa dalo overiť zmyslami, skúsenosťou a experimentom dokázať, vyzdvihovať ľudské poznanie.
- Spisovatelia sa snažili objektívne zobrazovať skutočnosť, reálny život, ľudské vzťahy a charaktery – táto umelecká metóda sa nazýva realizmus
- Autorom názvu reakizmus bol francúzsky maliar Gustave Courbel (Korbé), ktorý v r. 1855 takto označil svoj pavilón na svet.

Výstave v Paríži.
- Typickou postavou realizmu je obyčajný človek v typických spoločenských podmienkach, dôraz sa kládol na pravdivosť
- Spisovatelia zobrazovali človeka v prostredí, v ktorom žije nielen v zhode ale aj v konfliktoch, postavy nachádzajú vo všetkých spoločenských vrstvách, začínajúc podsvetím a končiac najvyššími aristokratickými kruhmi
- Realistický autori pravdivo zobrazovali nedostatky spoločnosti, boli kritikmi, žalobcami, často využívali satiru a iróniu
Žánre: poviedka, román, novela

Poviedka – epický žáner menšieho rozsahu, má iba jednu zápletku, pozornosť sa sústreďuje na jednu udalosť, postavy sa nevyvíjajú, hlavnú funkciu zohráva rozprávač

Novela – epický žáner menšieho rozsahu, vystupuje v nej málo postáv, rozpráva 1 udalosť, dej je napínavý, zaujímavý a prekvapujúci.

Román – najväčší epický útvar, dej sa rozvíja na pozadí konfliktov, vystupuje tu veľký počet postáv, ktoré sa vyvíjajú, má niekoľko dejových línií.
* autobiografický, životopisný, cestopisný, dobrodružný, detektívny, historický ....

Honoré de Balzac

- predstaviteľ francúzskej realistickej literatúry
- pochádzal z vidieckej rodiny, preto túžil preniknúť do aristokratickej spoločnosti
- túžil sa stať spisovateľom a byť bohatý
- vyštudoval právo, ale dlžoby a vysilujúca práca mu podlomili zdravie
- niekoľko mesiacov pred smrťou sa oženil s poľskou šľachtičnou, ktorá však nebola bohatá
- vo svojich dielach sa Balzac pokúsil zobtraziť život francúzskej spoločnosti 19. storočia jeho literárne dielo je obrovské

Ľudská komédia – cyklus obsahuje 97 románov a poviedok, ktoré zabrazujú francúzsku spoločnosť 19 st., skladá sa z 3 častí:
a) štúdie mravov – ťažiskom sú romány Otec Goriot, Lesk a bieda kurtizán, Stratené ilúzie
b) filozofické štúdie Šagrenova koža, Opustená žena
c) analytické štúdie Fyziológia manželstva

Rozmarné poviedky
- v LK vystupuje viac než 2500 postáv, niektoré vo viacerých románoch

Otec Goriot
Román je príbehom ľudskej bezcitnosti. Bohatý obchodník Goriot žije len pre svoje 2 dcéry Anastáziu a Delvínu. Dal im celý svoj majetok, aby sa mohli dobre vydať a dostať sa do vyššej spoločnosti. Goriot sa presťahuje do penziónu. Nechce vidieť, ako ho zneužívajú a hambia sa za neho. Platí za ne dlhy, rozpredáva svoj majetok a sám chudobnie. Okolie ním opovrhuje a vysmieva sa mu. Jediný, kto s ním súcití je chudobný študent Rastignac. Zaujímavá je postava bývalého galejníka Voutrena (Votréna), ktorý stelesňuje ľudské zlo. Charles Dickens

- Predstaviteľ anglickej realistickej literatúry
- Pochádzal z chudobnej mnohodetnej rodiny úradníka, pre dlhy bol uväznený a na toto poníženie Diekens nezabudol do smrti.
- Ako 10 ročný začal pracovať v továrni na krém, neskôr sa stal zapisovateľom na súde a reportérom
Pamäati klubu Pickwickorcov – prvý román, zobrazil v ňom Anglicko 19 st., opisuje v ňom putovanie pána Pickwika a jeho 3 priateľov po anglickom vidieku so zámerom lepšie poznať život. Pán P. je typom dobráka a čudáka, ktorý chce naprávať krivdy, ale pretože je nepraktický rojko, dostáva sa do komických situácií. Jeho sluha Sam Weller sa riadi zdravým sedliackym rozumom.

Opisy dobrodružstiev sa striedajú s kritikou anglického zákonodárstva, prednosťou diela je humor.
Oliver Twist – román sa zaoberá problémami výchovy detí, na osudoch osirelého chlapca, ktorý prežíva veľké utrpenia a ponižovania, dostáva sa do prostredia najbiednejších londýnskych vrstiev.
David Copperfield – autobiografický román, podáva tienistý obraz školskej výchovy anglických detí a ich neradostné detstvo.
Malá Doritka – v románe kritizuje sociálne zlo, skromná a pracovitá Anny (Doritka) je oporou rodiny, ktorej sebavedomí otec sa dostane do vezenia pre dlžníkov.
Vianočné knihy – rozprávky, z ktorých vyžaruje láska k blížnym, zdôrazňuje pozitívne ľudské vlastnosti.

Predstavitelia ruskej realistickej literatúry

Lev Nikolajevič Tolstoj – romány: Vojna a mier, Anna Kareninová

Fiodor Michajlovič Dostojevský – romány: Idiot, Bratia Karamazovci

Nikolaj Vasilievič Gogoľ – nedokončená román Mŕtve duše, komédia Revízor

Anton Pavlovič Čechov – poviedky: Vaňka, Chameleón, Izba č. 6, divadelné hry: Višňový sad, Čajka, Tri sestry


8. Postavenie zemianstva v tvorbe J. Kalinčiaka, S. H. Vajanského, P. O. Hviezdoslava, M. Kukučína

Zemani boli privilegovanou vrstvou uhorského obyvateľstva v období feudalizmu. Patrili medzi príslušníkov nižšej šľachty.

Pavol Országh Hviezdoslav

- narodil sa vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine
- gymnázium navštevoval v Miškolci, tu si obľúbil básne Petofyho a Aranya, pod ich vplyvom začal písať po maďarsky
- potom študoval v Kežmarku, kde sa učil po nemecky a písal aj nemecké básne
- od rodnej Oravy bol takmer odtrhnutý, domov chodil len cez prázdniny a hrozilo mu nebezpečenstvo, že sa odnárodní
- zásluhou učiteľa Medzihradského a Janka Matušku sa vrátil k materinskej reči, zásluhou diel Kollára a Sládkoviča sa rozhodol stať slovenským básnikom
- po mature v Kežmarku odchádza do Prešova študovať právo
- pôsobil ako právnik v Dolnom Kubíne, Martine a znova v Dolnom Kubíne
- ako štátny zamestnanec nemohol bojovať proti maďarizácii, preto sa vzdal úradu a prijal básnické meno Hviezdoslav (chcel objať hviezdy a celý svet) a svoju tvorbu začal bojovať za slobodný život svojho národa
- odchádza do Námestova, kde prežil najplodnejších 20 rokov a napísal svoje vrcholné diela: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinksý
- zomrel v Dolnom Kubíne

Hviezdoslavova lyrika – v lyrike sa odráža celé básnikovo myslenie a cítenie, písal lyriku osobnú, prírodnú, reflexívnu a opisnú
- do literatúry vstúpil zbierkou Básnické prviesenky Jozefa Zbranského – venoval ju A. Sládkovičovi
- napísal 8 väčších lyrických cyklov, každému z nich dal základnú myšlienku
Žalmy a hymny – náboženské motívy
Sonety – pokúsil sa uniknúť z pút zemskej prikovanosti
Letorosty – majú 3 časti, v prvej chce písať realisticky, v druhej prevláda smútok nad smrťou matky (Čierny rok), v tretej časti nachádza vnútornú duševnú rovnováhu.
Prechádzky jarom, Prechádzky letom – ospevuje prírodu
Stesky – žiali nad trpiacim ľudom, nabáda mládež, aby ctila prácu
Dozvuky – zmocňuje sa ho pocit staroby
Krvvavé sonety – vyvrchoľuje jeho humanizmus, píše ich na začiatku 1. svetovej vojny

Hviezdoslavová epika – v epike sa Hviezdoslav zameral na život ľudu
Hájnikova žena – epos je postavený na kontraste dvoch svetov.

–sveta kaštieľov a chalúp- sveta ľudu a šľachty
· predstaviteľmi sveta chalúp sú Hanka a Miško Čajkovci, sveta kaštieľov Artuš Villani
Ežo Vlkolinský – spoločenský epos, napísal ho so spomienkami na svoje rodisko
Gábor Vlkolinský – podáva obraz rozkladu zemianstva, jeho zániku a splinutia so sedliackym ľudom.







Svetozár Hurban Vajanský

- narodil sa v Hlbokom
- vyštudoval právo, pôsobil ako advokát, neskôr bol redaktorom Slovenských pohľadov a Národných novín
- písal poéziu a prózu, stredobodom jeho záujmu bola inteligencia, zemianstvo, umelci, vyššia spoločnosť a mesto
Tatry a more – prvá básnická zbierka, je rozdelená na 7 častí (Zvuky, Maják, Jaderské listy, Sny a báje, Radmír, Herodes, Dozvuky)
Spod jarma – bojovná a politická zbierka
Verše – posledná zbierka, básnik má strach o zánik vlastného národa
Suchá ratolesť – námet čerpá zo zemianskeho a statkárskeho života
Koreň a výhonky – zachytil vzťahy medzi inteligenciou a meštiactvom a sedliactvom

Martin Kukučín

- vlastným menom Matej Bencúr, narodil sa v Jasenovej na Orave v rodine roľníka
- v Kláštore pod Znievom vyštudoval za učiteľa, pôsobil vo svojom rodisku, neskôr odišiel do Prahy študovať medicínu a ako lekár pôsobil v Chorvátsku, kde sa oženil s Pericou Didoličovou a potom medzi chorvátskymi vysťahovalcami v Argentíne a Chile
- vyše 60-ročný sa vrátil na Slovensko
- zozbieral látku k historickým prózam o štúrovcoch a vrátil sa do Chorvátska, zomrel v Lipiku, pochovali ho v Záhrebe a neskôr jeho pozostatky previezli do Martina
- Kukučín písal črty, poviedky, novely, romány, divadelné hry a cestopisy
- Jeho tvorba predstavuje vrchol literárneho realizmu na Slovensku, vniesol do nej obraz života prostého slovenského človeka, ľudové prostredie, živú hovorovú reč a svieže dialógy

Rysavá jalovica – humoristická poviedka, hlavným hrdinom je Adam Krt, je malý, pokrivkáva, zhoda jeho mena s krtom nie je náhodná. Je dobrák a slaboch a oddaný priateľ alkoholu. Strach pred ženou Evou- jazyčnicou a túžba po poháriku sú zdrojom mnohých humorných scén. Pre lásku k poháriku prišiel skoro o jalovicu, ktorú kúpil od suseda Adama Trnku na ceste z mrhanovského jarmoku.
Neprebudený – najtragickejšia próza, v ktorej vytvoril postavu slabomyseľného dedinského husiara Ondráša Machuľu. Zuzka Bežanovie mu žartom sľúbi, že sa zaňho vydá, no v Ondrášovej mysli sa rozprávkový sen mení na realitu a zo žartu sa stáva tragédia.
Keď báčik z Chochoľova umrie – zameral sa na zemiansku problematiku, ku ktorej mal odmietavý postoj a zachytáva jej rozklad. Hlavnými postavami sú Aduš Domanický, predstaviteľ hynúceho zemianstva, ktorý robí dojem boháča, no žiaden majetok nemá a jedinú záchranu vidí v smrti bohatého príbuzného, a Ondrej Tráva, ktorý predstavuje nový typ dedinčana – nechal prácu na poli, začal kupčiť a predstavuje prenikanie kapitalizmu do našich dedín.
Mať volá – román napísal v Južnej Amerike, jadro tvorí ťažký boj chorvátskych vysťahovalcov o živobytie a ich túžba po domove.


9. Od osobného k národnému a všeľudskému v básnickej tvorbe P. O. Hviezdoslav

Pavol Országh Hviezdoslav

- narodil sa vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine
- gymnázium navštevoval v Miškolci, tu si obľúbil básne Petofyho a Aranya, pod ich vplyvom začal písať po maďarsky
- potom študoval v Kežmarku, kde sa učil po nemecky a písal aj nemecké básne
- od rodnej Oravy bol takmer odtrhnutý, domov chodil len cez prázdniny a hrozilo mu nebezpečenstvo, že sa odnárodní
- zásluhou učiteľa Medzihradského a Janka Matušku sa vrátil k materinskej reči, zásluhou diel Kollára a Sládkoviča sa rozhodol stať slovenským básnikom
- po mature v Kežmarku odchádza do Prešova študovať právo
- pôsobil ako právnik v Dolnom Kubíne, Martine a znova v Dolnom Kubíne
- ako štátny zamestnanec nemohol bojovať proti maďarizácii, preto sa vzdal úradu a prijal básnické meno Hviezdoslav (chcel objať hviezdy a celý svet) a svoju tvorbu začal bojovať za slobodný život svojho národa
- odchádza do Námestova, kde prežil najplodnejších 20 rokov a napísal svoje vrcholné diela: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinksý
- zomrel v Dolnom Kubíne

Hviezdoslavova lyrika – v lyrike sa odráža celé básnikovo myslenie a cítenie, písal lyriku osobnú, prírodnú, reflexívnu a opisnú
- do literatúry vstúpil zbierkou Básnické prviesenky Jozefa Zbranského – venoval ju A.

Sládkovičovi
- napísal 8 väčších lyrických cyklov, každému z nich dal základnú myšlienku
Žalmy a hymny – náboženské motívy
Sonety – pokúsil sa uniknúť z pút zemskej prikovanosti
Letorosty – majú 3 časti, v prvej chce písať realisticky, v druhej prevláda smútok nad smrťou matky (Čierny rok), v tretej časti nachádza vnútornú duševnú rovnováhu.
Prechádzky jarom, Prechádzky letom – ospevuje prírodu
Stesky – žiali nad trpiacim ľudom, nabáda mládež, aby ctila prácu
Dozvuky – zmocňuje sa ho pocit staroby
Krvvavé sonety – vyvrchoľuje jeho humanizmus, píše ich na začiatku 1. svetovej vojny

Hviezdoslavová epika – v epike sa Hviezdoslav zameral na život ľudu
Hájnikova žena – epos je postavený na kontraste dvoch svetov. –sveta kaštieľov a chalúp- sveta ľudu a šľachty
· predstaviteľmi sveta chalúp sú Hanka a Miško Čajkovci, sveta kaštieľov Artuš Villani
Ežo Vlkolinský – spoločenský epos, napísal ho so spomienkami na svoje rodisko
Gábor Vlkolinský – podáva obraz rozkladu zemianstva, jeho zániku a splinutia so sedliackym ľudom.


10. Dedina a jej umelecké stvárnenie v prózach M. Kukučína, J.G. Tajovského, B.S. Timravy

Realizmus v slovenskej literatúre
- realizmus sa v dejinách slovenskej literatúre oneskoril takmer o polstoročie a je to nová metóda umeleckého zobrazenia, v ktorej sa spisovatelia snažia objektívne zobraziť skutočnosť, reálny život, ľudské vzťahy a charakter
- témou je slovenský ľud, jeho kultúrny a spoločenský život
- nadviazal ma matičné obdobie
- zaniká časopis Orol a obnovuje sa slovenský pohľad


Martin Kukučín

- vlastným menom Matej Bencúr, narodil sa v Jasenovej na Orave v rodine roľníka
- v Kláštore pod Znievom vyštudoval za učiteľa, pôsobil vo svojom rodisku, neskôr odišiel do Prahy študovať medicínu a ako lekár pôsobil v Chorvátsku, kde sa oženil s Pericou Didoličovou a potom medzi chorvátskymi vysťahovalcami v Argentíne a Chile
- vyše 60-ročný sa vrátil na Slovensko
- zozbieral látku k historickým prózam o štúrovcoch a vrátil sa do Chorvátska, zomrel v Lipiku, pochovali ho v Záhrebe a neskôr jeho pozostatky previezli do Martina
- Kukučín písal črty, poviedky, novely, romány, divadelné hry a cestopisy
- Jeho tvorba predstavuje vrchol literárneho realizmu na Slovensku, vniesol do nej obraz života prostého slovenského človeka, ľudové prostredie, živú hovorovú reč a svieže dialógy

Rysavá jalovica – humoristická poviedka, hlavným hrdinom je Adam Krt, je malý, pokrivkáva, zhoda jeho mena s krtom nie je náhodná. Je dobrák a slaboch a oddaný priateľ alkoholu. Strach pred ženou Evou- jazyčnicou a túžba po poháriku sú zdrojom mnohých humorných scén. Pre lásku k poháriku prišiel skoro o jalovicu, ktorú kúpil od suseda Adama Trnku na ceste z mrhanovského jarmoku.
Neprebudený – najtragickejšia próza, v ktorej vytvoril postavu slabomyseľného dedinského husiara Ondráša Machuľu.

Zuzka Bežanovie mu žartom sľúbi, že sa zaňho vydá, no v Ondrášovej mysli sa rozprávkový sen mení na realitu a zo žartu sa stáva tragédia.
Keď báčik z Chochoľova umrie – zameral sa na zemiansku problematiku, ku ktorej mal odmietavý postoj a zachytáva jej rozklad. Hlavnými postavami sú Aduš Domanický, predstaviteľ hynúceho zemianstva, ktorý robí dojem boháča, no žiaden majetok nemá a jedinú záchranu vidí v smrti bohatého príbuzného, a Ondrej Tráva, ktorý predstavuje nový typ dedinčana – nechal prácu na poli, začal kupčiť a predstavuje prenikanie kapitalizmu do našich dedín.
Mať volá – román napísal v Južnej Amerike, jadro tvorí ťažký boj chorvátskych vysťahovalcov o živobytie a ich túžba po domove.

Božena Slančíková Timrava

Narodila sa v Polichne v rodine evanjelického farára. Učil ju otec, neskôr navštevovala rok dievčenský ústav v B. Bystrici. Prostredie svojej mladosti i prvé literárne začiatky opísala v autobiografickej novele všetko za národ. Pseudonym Timrava si zvolila podľa obľúbenej studničky. Najprv prispievala do rukou písaného časopisu Halúzka, ktorý Slančíkovci vydávali pre potešenie vlastných detí. Takmer celý život prežila na dvoch novohradských dedinách – Polichne a Ábelovej.
Dlhší čas prežila iba v Dolnom Kubíne, ako spoločníčka vdovy Beniačovej. Svoje zážitky stvárnila v novele Skúsenosť. Zomrela v Lučenci.


Ťapákovci – jedna z jakritickejších poviedok slovenskej literatúry. Pranieruje v nej zaostalosť a zápecníctvo rodiny Ťapákovcov, ktorá žije zaostalým patriarchárnym životom. V jednom dome sa tlačia 16,sú málovravní, novoty ich nezaujímajú, držia sa toho, čo im zanechali dedovia. Z ťapákovskej rodiny sa vymykajú dve postavy: 30-ročná stará dievka, kalika Anča – zmija, a Iľa – kráľovná. Iľa sa snaží zmeniť zaostalý a primitívny život rodiny, vrátane jej nerozhodného muža Paľa. Nakoniec sa jej podarí presvedčiť ho a presťahujú sa do nového domu.
Anča – zmija patrí k najtragickejším postavám Timravinej tvorby. Je citlivá a nežná, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a drsnou. Túži po láske a vlastnej rodine, ale zostáva jej len vyšívanie pre nevesty a bôľ z radosti iných.
Konflikt poviedky je založený na dvoch odlišných názoroch na život. Riešenie vyznieva v prospech modernejšieho života.
Hrdinovia – novela je napísaná na princípe kontrastu, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu a panských vrstiev. Kým ľud prijíma vojnu s nedôverou, ako pánmi nanútené zlo, ktoré prináša iba utrpenie, privŕženci vládnucej moci sa nadchýnajú vojnou a účasť v nej vyhlasujú za veľký vlastenecký čin. Na jednej strane stoja ľudové postavy a podnotár Širický, na druhej strane notár Baláň a ľudia okolo neho. V postave notára Baláňa vytvorila typ cynického človeka, zbabelca a egoistu.

Podnotár Širický si uvedomuje nezmyselnosť vojny, jeho protest sa prejavuje na fronte v tom, že zachraňuje ruského vojaka a sám hynie.

Jozef Gregor Tajovský

- predstaviteľ slovenskej realistickej literatúry
- narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici, podľa rodiska si zvolil umelecké meno
- bol najstarší z 10 detí, preto vyrastal u starého otca – bol to veľký dobrák, pracovitý a veselý človek, získal si srdce svojho vnuka, jeho lásku a úctu
- študoval v B. Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom
- 5 rokov pôsobil ako učiteľ (bol nútený vymeniť 6 učiteľských miest), nechcel byť nástrojom pomaďarčovania slovenských detí
- učiteľstvo zanechal a odišiel do Prahy študovať obchodnú akadémiu
- pôsobil ako bankový chodník vo viacerých peňažných ústavoch na Slovensku a v Naďlaku
- oženil sa s Hanou Ligovou, ktorá pod jeho vplyvom začala literárna činnosť ako Hana Gregorová
- počas 1. sv. vojny sa dostal do Ruského zajatia a vstúpil do ČS légií
- žil v Martine a v Bratislave, kde aj zomrel, pochovaný je v Tajove
- písal poviedky a divadelné hry (Omrvinky, z dediny)
- vrcholnými prózami sú poviedky: Mišo, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková

Maco Mlieč
- poviedka patrí do knihy Besednice, rozprávačom je sám autor, ktorý sa stretáva s macom a od neho sa dozvie o jeho živote. Maco je obyčajný sluha. Ako 18 ročný mládenec prichádza do služby k bohatému richtárovi. Slúžil u neho celý život za jedlo, šaty, tabak a prísľub, že ho richtár doopatruje a vystrojí mu pohreb. Maco tu zostarol, spustol, zanedbával svoj zovňajšok. Keď cítil, že sa blíži jeho posledná chvíľa života, prišiel za gazdom „porátať sa“.

Nevyslovenou výčitkou boli Macove slová richtárovi, ktorý ho využíval po celý život: „Ak som Vám dlžen, koľko by som vám to teda ešte mal dosluhovať?“ Po jeho smrti mu gazda vystrojil krásny pohreb, takže richtára celá dedina chválila, len sluhovia si povrávali, že ho mal za čo pochovať.
- Tajovský tu poukazuje na dva protikladné svety na dedine = boháčov a chudobných





Divadelné hry:
Ženský zákon
- tomto hra je založená na ľúbostnej zápletke 2 mladých ľudí, ktorí musia bojovať o svoju lásku
- pomocou tejto zápletky autor odkrýva mamonársku morálku, ktorá sa šírila na slovenskej dedine spolu s kapitalizmom
- ukazuje na postave Mary Maleckej, ktorá bráni svojmu synovi oženiť sa s chudobným dievčaťom Aničkou Javorovou a núti ho do manželstva bez lásky s bohatou richtárovou dcérou
- v jej napomáha iný typ ženy = prospechárky, svätuškárky Dory, ktorá je aj pokritecká
- predstaviteľom zdravých mravných síl slovenského ľudu je Jano Malecky, jeho zásahom sa hra šťastlivo končí

Statky – zmätky
- najlepšia Tajovského hra
- v popredí hry je veľmi nebezpečný a zákonný činiteľ – majetok (statky), ktorý ovplyvňuje 3 rodiny
- bohatý bezdetný Palčíkovci, už sami nevládzu obhospodarovať svoj veľký majetok a preto hľadajú nové a lacné pracovné sily, nikto však u nich nechce pracovať
- vymysleli si, že zoberú niekoho z rodiny, komu nebudú musieť pravidelne platiť
- rozhodli sa pre synovca Ďurka Lávku a pre neter Zuzku Kamenskú, podmienkou ich prijatia u Palčíkovcov bol Ďurkov a Zuzkin sobáš
- Palčíkovcom ani Lavkovcom a Zuzkinej matke vôbec neprekážalo, že mladí na seba nikdy ani len nepomysleli, že sa ani nepoznajú a netrápilo ich ani to, že sa Ďuro schádza s vydatou ženou Betou
- Išlo teda len o čistý obchod, v ktorom sa manželstvo stalo tovarom a citové vzťahy nehrali žiadnu úlohu
- Iba Zuzkin otec je proti, nesúhlasí s návrhom Palčíkovcov a mrzí ho, že jeho žena je uchvátená majetkom
- Zuzka a Ďurko sa zobrali, Palčíkovcov nezaujímalo nič, iba Zuzkina a Ďurkova robota
- Netrápilo ich, že Ďuro ako ženatý chlap chodí po záletoch a že Zuzka je stále zamyslená a smutná
- Iba ich mrzelo, že Ďuro míňa peniaze a nepracuje tak, ako si oni predstavovali
Ďuro pochopil o čo ide Palčíkovcom, že sa bez neho nezaobídu a tak ich postavil do situácie: buď prepíšu majetok na jeho meno a bude naďalej so Zuzkou, alebo pristanú na to, aby si miesto Zuzi doviedol Betu. „Zase vyhrávajú statky“. Zuzka odchádza naspäť k svojim rodičom a Palčíkovci prijímajú za svoju Betu. Beta však nie je ako Zuzka, svoj pobyt u Palčíkovcov vidí len ako príležitosť získať majetok. Palčík však odmieta a keď sa mladí začnú vyhrážať, vystrelí na Ďura. Našťastie ho netrafil. Nastáva vyšetrovanie, súdy, Beta opúšťa Ďura, ten sa vracia k svojim rodičom. Palčíkovci zostanú sami. Lavkovci a Palčíkovci túžia po zmierení a odpustení a preto prichádzajúku Kamenským prosiť ho od Zuzky a jej synčeka. Zuzka im odpúšťa. Keď však príde Ďuro, aby začali odznovu, nesúhlasí.


11. Rozvoj dramatickej tvorby v slovenskej literatúre 19. storočia.

Rozvojom slovenského meštiactva – remeselníkov, obchodníkov a inteligencie sa vytvorili spoločenské predpoklady pre uplatnenie a rozvoj dramatickej tvorby. Ku koncu 19. storočia sa v slovenských mestečkách začalo organizovať ochotnícke divadlo, čo bolo podnetom pre dramatickú tvorbu.
Prvý ochotnícky krúžok založil v r. 1830 v Liptovskom Mikuláši Gašpar Fejérpataky- Belopotocký. Ako prvú hru uviedli Kocúrkovo.

Ján Chalúpka
- s jeho menom sú nerozlučne spojené začiatky slovenského vlasteneckého divadla
- Ján Chalúpka je najstarším bratom Sama Chalúpku
- Narodil sa v hornej Mliečnej, vyštudoval teológiu a filozofiu v Jene
- Pôsobil ako farár v Brezne
- Bol prvým úspešným slovenským dramatikom, napísal viacero veselohier (sú to humorné a satirické obrazy zo života malých slovenských mestečiek
- Vystupuje v nich predstavitelia drobnej buržoázie (remeselníci, obchodníci, krčmári), zemani a proti ním uvádza uvedomelú slovenskú inteligenciu
- Chalúpka mal satirický talent, objektom jeho spoločenskej kritiky a prameňom komickosti je ľudská hlúposť alebo obmedzenosť.

Kocúrkovo alebo len aby sme v hanbe nezostali
- hlavnou postavou veselohry je čižmár Tesnošil, ktorý sa na vandrovke podučil maďarčine a preto sa vyvyšuje nad ostatných, neuvedomuje si, že používaním maďarských slov sa zosmiešňuje
- tak si počína aj pán z Chudobíc, schudobnený zeman, školský inšpektor a dozorca cirkvi, hoci nevie dobre po maďarsky, nasilu sa robí Maďarom a núti do toho aj svojho nahlúpleho syna Atilu.
- Dej veselohry sa rozvíja okolo voľby nového učiteľa v Kocúrkove. Na nového učiteľa si robia nároky všetky kocúrkovské matky, ktoré majú dcéry na vydaj. Tesnošil pripraví uvítanie, pohostenie a byt pre učiteľa Slobodu. Vo svojej namyslenosti sa domnieva, že mu zainponuje svojou maďarčinou.

Sloboda si však vyvodí krásna dcéra bývalého učiteľa. Prochásku, ktorá Tesnošilovu dcéru Aničku prevyšuje nielen vzdelaním, ale aj národným uvedomením.
- Učiteľ Sloboda je predstaviteľom mladej národnej uvedomelej inteligencie, ktorý chce pracovať pre svoj ľud a odsudzuje kocúrkovske opičenie po zemanoch.
- Autor vykresľuje obraz, stretnutie študentov so zbojníkmi, oživujúc ľudové Jánošíkovské tradície. Vytvára tak protiklad k popanšteným malomeštiakom, ktorý sú závistliví, lakomí, márnomyseľný a predovšetkým lenivý a hlúpy.

Jozef Gregor Tajovský

- predstaviteľ slovenskej realistickej literatúry
- narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici, podľa rodiska si zvolil umelecké meno
- bol najstarší z 10 detí, preto vyrastal u starého otca – bol to veľký dobrák, pracovitý a veselý človek, získal si srdce svojho vnuka, jeho lásku a úctu
- študoval v B. Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom
- 5 rokov pôsobil ako učiteľ (bol nútený vymeniť 6 učiteľských miest), nechcel byť nástrojom pomaďarčovania slovenských detí
- učiteľstvo zanechal a odišiel do Prahy študovať obchodnú akadémiu
- pôsobil ako bankový chodník vo viacerých peňažných ústavoch na Slovensku a v Naďlaku
- oženil sa s Hanou Ligovou, ktorá pod jeho vplyvom začala literárna činnosť ako Hana Gregorová
- počas 1. sv. vojny sa dostal do Ruského zajatia a vstúpil do ČS légií
- žil v Martine a v Bratislave, kde aj zomrel, pochovaný je v Tajove
- písal poviedky a divadelné hry (Omrvinky, z dediny)
- vrcholnými prózami sú poviedky: Mišo, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková

Maco Mlieč
- poviedka patrí do knihy Besednice, rozprávačom je sám autor, ktorý sa stretáva s macom a od neho sa dozvie o jeho živote. Maco je obyčajný sluha. Ako 18 ročný mládenec prichádza do služby k bohatému richtárovi. Slúžil u neho celý život za jedlo, šaty, tabak a prísľub, že ho richtár doopatruje a vystrojí mu pohreb. Maco tu zostarol, spustol, zanedbával svoj zovňajšok. Keď cítil, že sa blíži jeho posledná chvíľa života, prišiel za gazdom „porátať sa“.

Nevyslovenou výčitkou boli Macove slová richtárovi, ktorý ho využíval po celý život: „Ak som Vám dlžen, koľko by som vám to teda ešte mal dosluhovať?“ Po jeho smrti mu gazda vystrojil krásny pohreb, takže richtára celá dedina chválila, len sluhovia si povrávali, že ho mal za čo pochovať.
- Tajovský tu poukazuje na dva protikladné svety na dedine = boháčov a chudobných

Divadelné hry:
Ženský zákon
- tomto hra je založená na ľúbostnej zápletke 2 mladých ľudí, ktorí musia bojovať o svoju lásku
- pomocou tejto zápletky autor odkrýva mamonársku morálku, ktorá sa šírila na slovenskej dedine spolu s kapitalizmom
- ukazuje na postave Mary Maleckej, ktorá bráni svojmu synovi oženiť sa s chudobným dievčaťom Aničkou Javorovou a núti ho do manželstva bez lásky s bohatou richtárovou dcérou
- v jej napomáha iný typ ženy = prospechárky, svätuškárky Dory, ktorá je aj pokritecká
- predstaviteľom zdravých mravných síl slovenského ľudu je Jano Malecky, jeho zásahom sa hra šťastlivo končí

Statky – zmätky
- najlepšia Tajovského hra
- v popredí hry je veľmi nebezpečný a zákonný činiteľ – majetok (statky), ktorý ovplyvňuje 3 rodiny
- bohatý bezdetný Palčíkovci, už sami nevládzu obhospodarovať svoj veľký majetok a preto hľadajú nové a lacné pracovné sily, nikto však u nich nechce pracovať
- vymysleli si, že zoberú niekoho z rodiny, komu nebudú musieť pravidelne platiť
- rozhodli sa pre synovca Ďurka Lávku a pre neter Zuzku Kamenskú, podmienkou ich prijatia u Palčíkovcov bol Ďurkov a Zuzkin sobáš
- Palčíkovcom ani Lavkovcom a Zuzkinej matke vôbec neprekážalo, že mladí na seba nikdy ani len nepomysleli, že sa ani nepoznajú a netrápilo ich ani to, že sa Ďuro schádza s vydatou ženou Betou
- Išlo teda len o čistý obchod, v ktorom sa manželstvo stalo tovarom a citové vzťahy nehrali žiadnu úlohu
- Iba Zuzkin otec je proti, nesúhlasí s návrhom Palčíkovcov a mrzí ho, že jeho žena je uchvátená majetkom
- Zuzka a Ďurko sa zobrali, Palčíkovcov nezaujímalo nič, iba Zuzkina a Ďurkova robota
- Netrápilo ich, že Ďuro ako ženatý chlap chodí po záletoch a že Zuzka je stále zamyslená a smutná
- Iba ich mrzelo, že Ďuro míňa peniaze a nepracuje tak, ako si oni predstavovali
Ďuro pochopil o čo ide Palčíkovcom, že sa bez neho nezaobídu a tak ich postavil do situácie: buď prepíšu majetok na jeho meno a bude naďalej so Zuzkou, alebo pristanú na to, aby si miesto Zuzi doviedol Betu. „Zase vyhrávajú statky“. Zuzka odchádza naspäť k svojim rodičom a Palčíkovci prijímajú za svoju Betu. Beta však nie je ako Zuzka, svoj pobyt u Palčíkovcov vidí len ako príležitosť získať majetok. Palčík však odmieta a keď sa mladí začnú vyhrážať, vystrelí na Ďura. Našťastie ho netrafil. Nastáva vyšetrovanie, súdy, Beta opúšťa Ďura, ten sa vracia k svojim rodičom. Palčíkovci zostanú sami. Lavkovci a Palčíkovci túžia po zmierení a odpustení a preto prichádzajúku Kamenským prosiť ho od Zuzky a jej synčeka. Zuzka im odpúšťa. Keď však príde Ďuro, aby začali odznovu, nesúhlasí.


12. Obraz 1. svetovej vojny vo svetovej literatúre

V americkej literatúre vzniká tzv. stratená generácia autorov 20-30. tych rokov. Sú to mladí americkí spisovatelia, ktorí považovali vojnu za udalosť, ktorá mala pred nepriateľom obhájiť ideály slobody. Dobrovoľne sa do ne prihlasovali, no po prvom kontakte s ňou stratili všetky ideály. Ich rozčarovanie bolo také veľké, že celá generácia sa cítila oklamaná a stratená. V tvorbe sa to odzrkadľuje tak, že autori absolútne odmietajú vojnu, strácajú životné istoty, zmysel života, cítia sa osamelí a vydedení.


Ernst Hemingway

- písal poviedky, novely, žánre, romány
Starec a more
- bol ocenený Nobelovou cenou
- Starec Santiago, ktorý sa živí rybolovom sa vydá so svojou starou loďou. Ďaleko na mori sa mu podarí zdolať veľkú rybu, ale počas návratu domov ju zožerú žraloky
- Nebol porazený, ale ani nie je víťaz

Zbohom zbraniam
- v tomto románe ukazuje iný obraz vojny
- námetom románu je ľúbostný príbeh Frederika Henryho, amerického dobrovoľníka na talianskom fronte a zdravotnej sestry Catherin. Ich život skomplikujú vojnové udalosti. Frederik je ranený a po návrate na front sa pri ústupe dostane ako dôstojník „s cudzím prízvukom“ medzi prenasledovaných a spolu s tehotnou Catherin uniká do Švajčiarska. Ale ani tam mladý pár nenájde šťastie. Catherin i dieťa pri pôrode zomierajú.


Romain Rolland

- vo svojom svedomí odmietol vojnu a vzal si na seba povinnosť bojovať za pochopenie medzi ľuďmi.

Peter a Lucia
- Peter, 18 ročný mladík, býva u svojich rodičov a o pol roka má narukovať so svojimi spolužiakmi do vojny. Peter vojnu odsudzoval a nenávidel ju. Bol citlivý, nevedel komu sa má zveriť so svojimi problémami. Jediný, kto ho dovtedy chápal, bol jeho starší brat Filip, ale vojna ho veľmi zmenila a Peter ho už nepoznával.

Peter jedného dňa cestoval v plnom metre, kde uvidel po prvý raz Luciu, ktorá sa mu veľmi zapáčila. Neskôr sa zoznámili a začal sa medzi nimi rozvíjať ľúbostný vzťah. Lucia bola taká stará ako Peter. Bola polosirota a preto sa živila kreslením obrazov. Peter našiel v Lucii dobrú dušu. Na vojnu a na svet mali rovnaký názor. Stretávali sa čoraz častejšie. Čím skôr prichádzala vojna, tým viac rástla ich láska. Mladí ľudia riešili medzi sebou otázky prehlbujúceho sa vzťahu. Snívali o spoločnej budúcnosti. Avšak dlho sa zo svojej lásky netešili. Jedného dňa sa spolu vybrali do chrámu. Bolo to na Veľký piatok. Vošli do chrámu a schúlili sa vo výklenku piliera na schodoch. Ako tak spolu sedeli, Lucia cítila predtuchu blížiacej sa smrti. Zbadala v okienku tvár malého ryšavého dievčatka, ktré si už všimla pred vstupom do chrámu. Dievčatko sa usmievalo, ale náhle sa zháčilo a na tvári malo výraz hrôzy a utrpenia. Pilier, o ktorý sa opierali, sa náhle pohol, kostolom zatriaslo a zaznel výbuch. Lucia sa vrhla k Petrovi a v tom sa zrazu na nich zrútil mohutný pilier. A tak Lucia spolu s Petrom zomreli.


Erich Maria Remarque

- prozaik a dramatik pôsobiaci vo Švajčiarsku
- najznámejšie dielo je Na západe nič nové
téma diela: prvá svetová vojna očami mladého chlapca. Autor opisuje vojnové hrôzy, atmosféru v zázemí aj na fronte, duševný stav chlapcov, ktorí nestačili dozrieť, aby mohli zniesť všetky neľudskosti vojny. Pól a jeho trieda odchádza na front pod vplyvom reči telocvikára, fanatického nadšenca, priamo zo školských lavíc. Chlapci prežívajú krutosti vojny, otrasné scény, majú príliš drsné zážitky a postupne si uvedomujú nezmyselnosť vojnového zničenia. V závere v októbri 1899 Pól umiera ako jedna z posledných obetí vojny úplne zbytočne, keď sa správy v rozhlase obmedzili na vetu „na západe nič nové“.


13. Obraz 1.

svetovej vojny v slovenskej literatúre


Pavol Országh Hviezdoslav

- narodil sa vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine
- gymnázium navštevoval v Miškolci, tu si obľúbil básne Petofyho a Aranya, pod ich vplyvom začal písať po maďarsky
- potom študoval v Kežmarku, kde sa učil po nemecky a písal aj nemecké básne
- od rodnej Oravy bol takmer odtrhnutý, domov chodil len cez prázdniny a hrozilo mu nebezpečenstvo, že sa odnárodní
- zásluhou učiteľa Medzihradského a Janka Matušku sa vrátil k materinskej reči, zásluhou diel Kollára a Sládkoviča sa rozhodol stať slovenským básnikom
- po mature v Kežmarku odchádza do Prešova študovať právo
- pôsobil ako právnik v Dolnom Kubíne, Martine a znova v Dolnom Kubíne
- ako štátny zamestnanec nemohol bojovať proti maďarizácii, preto sa vzdal úradu a prijal básnické meno Hviezdoslav (chcel objať hviezdy a celý svet) a svoju tvorbu začal bojovať za slobodný život svojho národa
- odchádza do Námestova, kde prežil najplodnejších 20 rokov a napísal svoje vrcholné diela: Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinksý
- zomrel v Dolnom Kubíne

Hviezdoslavova lyrika – v lyrike sa odráža celé básnikovo myslenie a cítenie, písal lyriku osobnú, prírodnú, reflexívnu a opisnú
- do literatúry vstúpil zbierkou Básnické prviesenky Jozefa Zbranského – venoval ju A. Sládkovičovi
- napísal 8 väčších lyrických cyklov, každému z nich dal základnú myšlienku
Žalmy a hymny – náboženské motívy
Sonety – pokúsil sa uniknúť z pút zemskej prikovanosti
Letorosty – majú 3 časti, v prvej chce písať realisticky, v druhej prevláda smútok nad smrťou matky (Čierny rok), v tretej časti nachádza vnútornú duševnú rovnováhu.
Prechádzky jarom, Prechádzky letom – ospevuje prírodu
Stesky – žiali nad trpiacim ľudom, nabáda mládež, aby ctila prácu
Dozvuky – zmocňuje sa ho pocit staroby
Krvavé sonety – vyvrchoľuje jeho humanizmus, píše ich na začiatku 1. svetovej vojny

Hviezdoslavová epika – v epike sa Hviezdoslav zameral na život ľudu
Hájnikova žena – epos je postavený na kontraste dvoch svetov. –sveta kaštieľov a chalúp- sveta ľudu a šľachty
· predstaviteľmi sveta chalúp sú Hanka a Miško Čajkovci, sveta kaštieľov Artuš Villani
Ežo Vlkolinský – spoločenský epos, napísal ho so spomienkami na svoje rodisko
Gábor Vlkolinský – podáva obraz rozkladu zemianstva, jeho zániku a splinutia so sedliackym ľudom.

Milo Urban

- narodil a v Rabčiciach v rodine hájnika
- študoval na gymnáziu v Trstenej a Ružomberku, no pre nedostatok prostriedkov po otcovej smrti štúdium nedokončil
- pracoval ako pomocný redaktor v denníku Slovák
- emigroval do rakúska a po návrate bol odsúdený na verejné pokarhanie, nesmel publikovať a jeho knihy boli vyradené z knižníc
- žil v Chorvátskom Grobe a neskôr v Bratislave, kde aj zomrel
- V románe Živý bič zobrazil vojnu nie na frontoch, ale ako ju prežívala hornooravská dedina Ráztoky. Román má 2 časti – Stratené ruky a Adam Hlavaj. Obidve navzájom súvisia. Dedina leží „Pánubohu za chrbtom“, no skutočnosť vojny preniká aj sem, najmä návratom Ondreja Koreňa ako bezrukého a nemého mrzáka. Názov Stratené ruky symbolizuje neschopnosť aktívneho činu. Svoje „stratené ruky“ medzi prvými nájde vojenský zbeh Adam Hlavaj, ktorý je hlavnou postavou druhej časti, ako symbol ľudového vzdoru proti vojne i vrchnosti. Adam sa po zbehnutí z frontu vracia domov. Utvrdzuje sa v ňom nenávisť voči notárovi Okolickému, ktorý zapríčinil tragédiu jeho ženy Evy. Ľud reaguje ako jedna bytosť, preto sa takýto druh románu volá unanimistický (jedna duša).


Božena Slančíková Timrava

Narodila sa v Polichne v rodine evanjelického farára. Učil ju otec, neskôr navštevovala rok dievčenský ústav v B. Bystrici. Prostredie svojej mladosti i prvé literárne začiatky opísala v autobiografickej novele všetko za národ.

Pseudonym Timrava si zvolila podľa obľúbenej studničky. Najprv prispievala do rukou písaného časopisu Halúzka, ktorý Slančíkovci vydávali pre potešenie vlastných detí. Takmer celý život prežila na dvoch novohradských dedinách – Polichne a Ábelovej.
Dlhší čas prežila iba v Dolnom Kubíne, ako spoločníčka vdovy Beniačovej. Svoje zážitky stvárnila v novele Skúsenosť. Zomrela v Lučenci.

Ťapákovci – jedna z jakritickejších poviedok slovenskej literatúry. Pranieruje v nej zaostalosť a zápecníctvo rodiny Ťapákovcov, ktorá žije zaostalým patriarchárnym životom. V jednom dome sa tlačia 16,sú málovravní, novoty ich nezaujímajú, držia sa toho, čo im zanechali dedovia. Z ťapákovskej rodiny sa vymykajú dve postavy: 30-ročná stará dievka, kalika Anča – zmija, a Iľa – kráľovná. Iľa sa snaží zmeniť zaostalý a primitívny život rodiny, vrátane jej nerozhodného muža Paľa. Nakoniec sa jej podarí presvedčiť ho a presťahujú sa do nového domu.
Anča – zmija patrí k najtragickejším postavám Timravinej tvorby. Je citlivá a nežná, ale osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a drsnou. Túži po láske a vlastnej rodine, ale zostáva jej len vyšívanie pre nevesty a bôľ z radosti iných.
Konflikt poviedky je založený na dvoch odlišných názoroch na život. Riešenie vyznieva v prospech modernejšieho života.

Hrdinovia – novela je napísaná na princípe kontrastu, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu a panských vrstiev. Kým ľud prijíma vojnu s nedôverou, ako pánmi nanútené zlo, ktoré prináša iba utrpenie, privŕženci vládnucej moci sa nadchýnajú vojnou a účasť v nej vyhlasujú za veľký vlastenecký čin. Na jednej strane stoja ľudové postavy a podnotár Širický, na druhej strane notár Baláň a ľudia okolo neho. V postave notára Baláňa vytvorila typ cynického človeka, zbabelca a egoistu. Podnotár Širický si uvedomuje nezmyselnosť vojny, jeho protest sa prejavuje na fronte v tom, že zachraňuje ruského vojaka a sám hynie.



14. Motív lásky k domovu a k rodnému kraju v slovenskej poézii po r.

1945

Básnikov slovenskej poézie možno rozdeliť do 2 skupín:
1. básnici, ktorí pokračovali v literárnych smeroch medzivojnového obdobia (Smrek, Lukáč...)
2. básnici domova (Kostra, Horov, Plávka, Mihálik, Rúfus, Válek)

Ján Kostra
Ř vo svojej poézii využíva tému domova, rodného kraja, vojny, ženy
Ř významnou mierou určoval ideový a umelecký vývin slovenskej poézie
§ zbierka Hviezda – do popredia sa dostávajú motívy bezstarostného detstva, domova, ženy
§ zbierka Moja rodná – Mníchovská zrada, básnik sa začína obávať o svoj domov, lebo sa schyľuje k vojne a tým sa mení hierarchia hodnôt. Na prvé miesto sa dostáva láska k domovu a vlasti.
§ Zbierka Každý deň – výsledok hlbokého zamýšľania sa nad medziľudskými vzťahmi


Miroslav Válek

Ř vstupuje do literatúry spolu s Rúfusom, vnáša do poézie nové témy, formy a názory
Ř najznámejšia báseň je Jesenná láska – je to báseň o sklamaní
§ zbierka Dotyky – autor zachytáva osobné pocity, zážitky a skúsenosti

Pavol Horov

Ř narodil sa na Zemplíne
Ř nazývajú ho básnikom vody, pretože ho fascinuje voda a riečny tok a jeho plynutie, ktoré mu pripomína plynutie času a života
§ zbierka Nioba, matka naša – autor využíva symbol matky a jej zármutku nad stratenými deťmi. Nioba je antická matka z gréckej mytológie. Prirovnáva matku k rodnej zemi, ktorá rodí a vychováva svojich synov, aby nakoniec ostala s prázdnou náručou.
§ Zbierka Vysoké letné nebe – básne nesú v sebe básnikovu istotu z hlbokej lásky k rodnému kraju i k životu. Podáva obraz rodného Zemplína a dáva kraju neopakovateľnú podobu. V básni nachádzame spomienky na detstvo. Poukazuje na skutočnosť, že matka vždy nesúhlasila s jeho názormi, ale napriek tomu nebol zlým človekom.

Andrej Plávka

Ř narodil sa na Liptove, odkiaľ čerpá aj námety na svoje diela
Ř básnickými postupmi sa približuje Štúrovcom a k Hviezdoslavovi
§ zbierka Tri prúty z Liptova + Po rokoch = Liptovská píšťala – autor opisuje domov, rodný kraj, prvú lásku,
Ř má 3 časti:
Návrat - vracia sa do rodného Liptova, ukazuje obraz slovenskej prírody, slovenského ľudu
Pri kozube – venuje sa dôležitým historickým udalostiam, ktoré sú spojené so slovenským ľudom
Pieseň krásy – opisuje slovenský ľud v prekrásnej, ale i drsnej prírode a vzťah večného priateľstva, ale i neustáleho boja človeka o prírodu
Ř zbierka Ohne na horách - venuje sa téme SNP, opisuje obranu svojho napadnutého domova, ale aj otváranie nových možností, nového života a nových medziľudských vzťahov. Milan Rúfus

Ř vo svojej tvorbe využíva motívy domova a človeka
Ř opisuje harmóniu spolužitia a človeka
Ř jeho tvorba je veľmi citlivá, nežná (má postihnutú dcéru, ktorá je vlastne večným dieťaťom)
Ř zbierka Až dozrieme – obsahuje básne a rôznou tematikou, autor v nich vyjadruje osobné city a pocity, ale vyjadruje sa aj k spoločenským problémom. Autor podáva úplne nový obraz vojny, pretože zobrazuje vnútorné prežívanie utrpenia
v zbierkach Ľudia v horách a Kolíska spolupracuje s fotografom Martinčekom. Rúfusové básne sú sprievodnými textami k jeho fotografiám.

Predlohou k zbierkam sa stal chudobný človek. Autor opisuje vzájomnú väzbu človeka a prírody.


15. Slovenská literatúra v boji proti fašizmu

Druhá svetová vojna a udalosti, ktoré ľudstvo prežilo počas jej trvania i udalosti, ktoré po nej nasledovali, hlboko zasiahli do myslenia ľudstva aj do literatúry,. Niektoré literárne diela sú napísané pod dojmom bezprostredných zážitkov, sústredili sa na širší obraz vojny a osudy ľudí v nej, iné nezobrazujú priamo vojnu, ale hrdinov, ktorí prežili a s dlhším odstupom na ňu spomínajú.

Rudolf Jašík

- dielo ovplyvňuje jeho detstvo, rodné Kysuce a vojna
· román Námestie sv. Alžbety – opisuje lásku 18 ročného Igora a židovského dievčaťa Evy. Vo svete krutého fašizmu, plného desu a hrôzy, zabíjania a vraždenia nemá táto láska vyhliadky a končí sa tragicky – zastrelením Evy. Autor sleduje drsnú atmosféru strachu a hrôzy smrti, ktorú rozosieva fašizmus
· román Mŕtvi nespievajú – reálne zobrazuje život a medziľudské vzťahy doma, v zmiešanom slovensko-nemeckom prostredí. Román je rozšírený o motívy citového a myšlienkového procesu slovenských vojakov na fronte.
- ústrednou postavou je poručík Kľako, ktorý sa chce brániť pred nezmyselnosťou vojny svojim cynizmom a ľahostajnosťou. Neskôr na fronte, však začína otvorene nenávidieť Nemcov. Nájde si cestu k prostým vojakom a napokon si získa ich dôveru. V ďalších častiach románu podáva obraz života slovenského a nemeckého obyvateľstva v Právne a Planici. Zobrazuje rozvrstvenie obyvateľstva a osvetľuje zložité sociálne, politické a medziľudské vzťahy.

Ladislav Mňačko

Smrť sa volá Engelchen
- autobiografické črty, motív viny
- partizáni sa rozhodnú opustiť Ploštinu, osadu na kopaniciach, ktorej obyvatelia im celé týždne poskytovali stravu, prístrešok. Niekoľko hodín po ich odchode ju obsadí nemecké trestné komando a zaživa upáli dvadsaťsedem chlapov. Partizáni, uvedomujúc si, že spôsobili túto tragédiu, cítia svoju nepriamu zodpovednosť. Najmä protagonista nie je schopný zbaviť sa pocitu viny.

Vidina horiacej Ploštiny, zuhoľnatených tiel ho prenasleduje do konca vojny aj v prvých mierových dňoch.
Novela:
Nočný trezor
- pokus o odpoveď na otázku viny, trestu a zodpovednosti za vojnu „z druhej strany“ – cez pohľad nemeckej vojnovej siroty dievčiny, ktorú cestou do nemenovaného vojnou zničeného mesta stretáva autor
- vojak, nepriateľ, v dlhom dialógu sa rozprávajú o vine a zodpovednosti za konkrétne vojnové zločiny (vojenská poprava dievčininho otca, neverejná poprava niekdajšej mužovej milej – Nemky)

Myšlienkové vyznenie novely:
- na vine nie sú „zlé“ alebo „dobré“ národy, ale vždy konkrétni ľudia a konkrétne osobnosti, Toto poznanie sa kryje s epilógom novely, kde sa rozprávač dozvedá definitívnu pravdu o smrti milej, ktorú za vlastizradu (láska k nepriateľskému vojakovi) popravili „sudcovia z vlastného národa“.





Alfonz Bednár
Román: Sklený vrch
Podáva sa tu svedectvo o druhej sv. vojne v nezvyčajnej forme, formou denníka. Ústrednou postavou je Ema Klaasová. V denníku sa prelínajú spomienky na blízku i vzdialenejšiu minulosť s bezprostredne prežívanou prítomnosťou na stavbe priehrady. Z denníkových záznamov sa dozvedáme o rodinnom prostredí Emy, o jej citových vzťahoch k trom mužom:
· partizánovi Milanovi Kališovi, ktorého neskôr umučili fašisti
· Zollovi Ballovi, jej snúbencovi s ktorým sa rozišli
· A manželovi inžinierovi Solanovi, ktorého má rada, no pred ktorým má svoje tajomstvá a chce mu o nich povedať. Inžinier však stále je na stavbe priehrady a doma sa veľmi málo zdržiava a tak mu Ema nemá kedy o nich povedať. Rozhodne sa za ním na stavbu a všetko mu vyrozprávať, ale na stavbe sa stane nešťastie a ona umiera. V denníkových záznamoch často spomína Tichú dolinu, v ktorej prežila najvýznamnejšie životné okamihy so svojou láskou milanom Kališom a tam je aj jeho hrob. A presne tam mala ísť so svojím manželom. · Po románe Sklený vrch vychádza kniha noviel Hodiny a minúty, ku ktorej sa tematicky radí novela Cudzí. Je v nej zachytená povstalecká tematika.

Dominik Tatárka

Jeho diela boli zakázané.
Poviedky:
- V úzkosti hľadania – opisuje slovenského intelektuála, ktorý pod vplyvom vojny stráca životné istoty a podlieha dezilúzii. Zaradil sa nimi medzi predstaviteľov nadrealizmu.
- Panna zázračnica – toto dielo je kritikou klérofašistického režimu.
- Farská republika – touto knihou sa ospravedlnil cirkvi v Slovensko štáte
Povojnový prerod života na dedine a nová vzťah k práci na veľkých stavbách vyjadrujú knihy: Radostník, Družné letá.
Prútené kreslá – v tomto diele vychádza zo svojich skúseností vysokoškoláka vo Francúzsku. Je v nej hľadanie citových vzťahov medzi mladými ľuďmi, láska, ktorá vie pochopiť a postaviť sa proti zlu.
O deformáciach v 50. rokoch napísal knihu Démon súhlasu, kde opisuje aj kult osobnosti a podobné črty vtedajších čias.

Vladimír Mináč

Narodil sa v Klenovci, vyštudoval slovenčinu a nemčinu na FFUK. Zúčastnil sa SNP.
- v r.

1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora
- po oslobodení pracoval ako redaktor, prešiel viacerými zamestnaniami a funkciami
- debutoval románom Smrť chodí po horách
· námet čerpá z vlastných zážitkov SNP
· zobrazil boj partizánskej skupiny po ústupe do hôr, zverstva fašistov, život zajatých partizánov a civilov v koncentračných táborov v Nemecku
Román sa zakladá na dvoch motivických písmach, v centre prvého je postava Jána Lotkára, partizána bojujúceho v horách. V centre druhého je postava jeho brata Petra Lotkára, ktorého chytia Nemci a odvezú s ďalšími do koncentračného tábora. Odtiaľ ho vyslobodili sovietski vojaci. Pocity a zmýšľanie bratov sú protirečivé a rozporné. Ján, hoci aktívne bojuje proti Nemcom, má často pesimistické myšlienky, bojí sa smrti a lipne na živote. Román vyznieva ako hľadanie zmyslu života.
- román Včera a zajtra – voľne nadväzuje na prvý román, obal spája postavu Petra Lotkára, ktorý si po návrate z koncentračného tábora hľadá miesto v .... Pracuje na dedine, postihuje ho duševná kríza, z ktorej sa dostáva pomocou učiteľky Hany
Učnikovej.
Modré vlny - mládežnícky román, zobrazil budovanie nosickej priehrady mládeže
Na rozhraní – zbierka poviedok s družstevnou tematikou

Vrcholným dielom je trilógia Generácia, kde zobrazil život slovenskej spoločnosti vo vojnových rokoch, počas SNP a po prvých rokoch po vojne. · prvá časť Dlhý čas čakania – podáva obraz života v slovenskom štáte počas vojny, obraz fašizmu, vojny a ľudských osudov, hlavnou postavou je Marek Uhrín. Študent, ktorý nevie čo chce, ale vie čo nechce a kam patriť nechce. Táto časť končí vypuknutím SNP.
· Druhá časť Živí a mŕtvi – zobrazuje SNP, zverstvá nacistov a gardistov, ale aj ľudí, ktorí sa snažili ťažiť z účasti v povstaní
· Tretia časť Zvony zvinia na deň – zaberá obdobie od februára 1946 do februára 1948, nesie znaky socialistického realizmu.
Tmavý kút – kniha poviedok s tématikou dedinského a roľníckeho života
Nikdy nie si sama – dvojnovela na pozadí ľúbostného vzťahu Maríny a Žoržika, naznačuje citové a názorové dozrievanie mladých ľudí
Výrobca šťastia – satirický román.
Inak sa venoval aj esejistickej tvorbe aktuálnych kultúr nepolitických problémov:
Čas a knihy
Paradoxi
Tu žije národ
Dúchanie do pahrieb
Návraty k prevratu
Odkiaľ a kam Slováci


16. Medzivojnová dramatická tvorba na Slovensku

Rozvoj divadla na Slovensku.

Ř po r.

1918 zaznamenáva dramatická tvorba určitý vzostup, nie však taký dynamický ako poézia a próza
Ř spočiatku neboli na Slovensku profesionálne divadlá
Ř vznikajú SND v Bratislave, Východoslovenské národné divadlo v Košiciach, Slovenské ľudové divadlo v Nitre
Ř táto skutočnosť podnietila k väčšej aktivite aj spisovateľov
· staršia generácia – autori zobrazovali dedinské malomestské prostredie a národnú históriu (Kukučín, Tajovský, Timrava ...)
· stredná generácia – začali písať počas vojny, snažia sa experimentovať, nový pohľad na život (Hronský, Urban, Jége)
· nová generácia (Stodola, Barč-Ivan, Zvon)

Ivan Stodola

§ patrí k najplodnejším autorom medzivojnového obdobia
§ narodil sa v Liptovskom Mikuláši, v prostredí, kde dôležitú úlohu zohrávalo ochotnícke divadlo a zborový spev
§ vyštudoval za lekára, pôsobil v Liptovskom Mikuláši, Prahe a Bratislave
§ v r. 1951 ho neoprávnene obvinili z nezodpovedného narábania s verejným majetkom a odsúdili, po 2 rokoch bol na základe amnestií prepustený
§ zomrel v Piešťanoch, pochovaný je v Bratislave
§ na javisku SND sa uviedol komédiou Náš pán minister, kde s humorom zobrazil pokrytecký život malomestských obyvateľov a ich snahu preniknúť do vyšších vrstiev.

Bačova žena
§ tragédia zo života dedinského ľudu, Evin muž, bača Ondrej, odišiel za prácou do Ameriky
§ v bani, kde pracoval, sa stalo nešťastie – vybuchol plyn a baníkov zasypalo
§ Eva dostala oznámenie o smrti svojho muža, po 5 rokoch sa vydala za baču Miša, ktorý jej pomáhal a ktorého ľúbila
§ Ondrej však nezomrel, zachránil sa vetracou šachtou, no stratil pamäť
§ Po niektorých rokoch sa mu pamäť vráti a on prichádza domov ako boháč
§ Eva sa musí rozhodnúť medzi 2 mužmi, ktorí ju ľúbia a ktorých ľúbi tiež
§ Jej tragédiu vyhrocuje žiadosť mužov, aby rozdelila deti, materinský cit je silnejší ako láska a spor o seba rieši dobrovoľnou smrťou
§ Svoj život končí slovami: „Teraz ma už obidvaja máte“.

Čaj u pána senátora
- satirická veselohra o príprave volieb
- vysmieva sa obmedzenosti malomeštiakov a ich pachteniu za politickou mocou

Jožko Púčik a jeho kariéra
- veselohra, ktorú autor nazval „Satirou na falošne chápaný humanizmus“
- hrdina Jožko Púčik je tragikomickou postavou svedomitého úradníka a starého mládenca, ktorý pracuje v dobročinnom spolku Humanitas
- tu ho obvinili z krádeže peňazí, ktorú nespáchal
- hoci sa pri vyšetrovaní správa pasívne, je „Hrdinom“, dobročinné spolky ho podporujú, aby „vykázal činnosť“
- keď sa zistí, že je nevinný, prestanú mať oňho záujem. Veselohra bola sfilmovaná pod názvom Statočný zlodej.
Kráľ Svätopluk
- historická dráma
- na jej námet skomponoval Eugen Suchoň operu Svätopluk

Marína Havranová
- zobrazil revolučné roky 1948-49, aby vyzdvihol myšlienky skutočného vlastníctva

Keď jubilant plače
- komédia plná smiechu a irónie, ale aj problémov tej doby
- autor poukazuje na karierizmus a pokrivenú morálku inteligencie
- v malom mestečku pracuje lekár, ktorému konkuruje mastičkárka. Ľudia viac veria jej zelinkám a mastičkám. Keď lekárovi ubúda pacientov, uzatvorí s ňou dohodu. Ľudia sa k nemu hrnú a nikto nechce veriť, že jeho liečenie je podfuk

Mravci a cvrčkovia
- satiricky kom. napísaná na základe bájok, o usilovnom mravcovi a lachtikárskom cvrčkovy.

Vysmial sa z jednotlivcov, ktorý sa bezpracne obohacujú.

Július Barč Ivan

- patrí medzi najlepších slovenských dramatikov
- narodil sa v Krompakoch v rodine učiteľa
- vyštudoval teológiu, pôsobil ako evanielický kňaz v Užhorode a Pozdišovciach
- od r. 1942 žil v Martine, pacoval v Matici Slovenskej a slovenskej národnej knižnici, tu aj zomrel
- vo svojich hrách smeroval od kritiky aktuálnych spoločenských problémov (karierizmus, úplatkárstvo, pretvárka) k dramatickému stvárneniu hlbokých všeľudských otázok (Matka)
3 000 ľudí
- v hre spracoval sociálnu tematiku

Mastný hrniec
- satirická hra, v ktorej sa vysmieva morálke malomestských obyvateľov, dej umiestnil do Ťutotína – moderného slovenského Kocúrkova
- komika sa zakladá na zámene osôb
- v rozhlase oznámia, že stredoškolský profesor biológie Bobík sa má stať ministrom. Všetci mu nadbiehajú, poklonkujú sa mu a chcú ťažiť zo situácie. Keď sa omyl vysvetlí, predstavitelia mestečka sa od neho odvrátia.

Matka
- vrcholná dráma, novodobá hra o Kainovi a Ábelovi, nekončí však bratovraždov, prekazí ju láska matky, ktorá je odhodlaná zomrieť. Hlavná hrdinka Anna príde pri baníckom nešťastí o muža a preto sa strachuje aj o život a zdravie synov. Svoje muky prežíva dva razy. Prvý raz vo svojich predstavách a druhý raz, keď sa jej tušenia napĺňajú. Zdalo sa jej, že sa spoza mora vráti domov jej syn Paľo a tuší, že sa stane niečo zlé. Kým bol Paľo v Amerike, Jano mu zobral nielen majetok, ale prebral mu aj dievča a tak sa aj stalo. Paľo skutočne prišiel a Jano sa s ním nevie zmieriť. Anna má ďalšiu predtuchu, vidí ako v bitke Jano prebodol brata. Preto požiada Paľa, aby z domu odišiel, predstiera nemilosrdnosť a nenávisť a vyháňa ho. Nešťastný Paľo odchádza bývať k rodičom svojej niekdajšej milej Katky. Obidvaja zistia, že ich láska trvá i naďalej. Matka vie, že ti Jano neznesie a Paľovi sa pomstí. Onedlho Paľo pochopí, že matka nenávisť iba predstiera a rozhodne sa ju navštíviť. Vtedy sa matka rozhodne postaviť proti osudu a chce zachrániť syna. Sama privolá situáciu, aby sa zaňho obetovala. Keď sa bratia stretnú a má prísť k osudnému boju jej synov, zhasne lampa a nastaví svoju hruď miesto Paľovej. Hra je naplnená hrdinstvom materstva, ktoré vyplýva z nezištnej materinskej obetavosti.
Neznámy
- v dráme zobrazuje správanie ľudí v hraničných situáciach

Dvaja
- v hre rieši otázky medziľudských vzťahov, je to príbeh 2 cirkusových klaunov, ktorí zapríčinili smrť partnera

Husličky z javora
- kniha pre mládež, zobrazuje strastiplnú cestu nádejného huslistu, ktorého nezdolala zákerná choroba (tubera), ani zákonitosť ľudí. Hoci sa nestal huslovým virtuózom, zmysel života nenašiel v profesii učiteľa hudby.

J. B.

Ivana pre jeho lyrizmus a filozofiu často nazývajú básnikom slovenskej drámy.


17. Konflikty súčasného človeka v slovenskej dramatickej tvorbe

Štefan Králik

Napísal: Hra bez lásky - tragikomédia
Hra o slobode
Posledná prekážke
Svätá Barbora - skutočná udalosť
- katastrofa v handlovských baniach v r. 1914, pri ktorej zahynulo 17 baníkov. Pred vojnou priemyselníci zvyšujú výrobu, HOFNER – riaditeľ baní dostal príkaz zvýšiť túžbu bez investícií. Používa dynamit, hoci vie, že hrozí nebezpečenstvo požiaru. Baníci sa dali nalákať na dobrý zárobok. Pri výbuchu v bani zahynulo 17 ľudí. Ani sv. Barbora, patrónka baníkov nepomohla. Robotníci si to začnú uvedomovať a začnú sa báť. Peter Karvaš

Polnočná omša – dej sa odohráva v dome na okraji mesta v povstaleckej oblasti na konci vojny. Valentín Kubiš, jeho žena Vilma a ich deti Marián, Angela, Ďuro žijú v dome. Ďuro bojuje s partizánmi, jeho izbu zatiaľ prenajímajú nemeckému poručíkovi Brekerovi. Ďuro sa náhle vráti a rodina ho ukryje. Vznikajú však rozpory, pretože sa tým všetci vystavujú riziku zastrelenia. Vilma povie o Ďurovi kňazovi, ktorí to povie Nemcom. Ďura zastrelia. Rodina sa háda, kto za to môže. Breker Slovákom nadáva – zbabelí zradcovia. Nakoniec prídu partizáni a rodina Brekera zatají.
Absolutný zákaz
– zákaz pozerať sa z okna
– reakcia na absurdné procesy, priznania nevinných k zločinom.
– Potláčanie demokracie, slobody

Ivan Bukovčan

- jeho postavy sa nemôžu na nikoho spoliehať, musia konať samé za seba, odhaľuje ich charakter a preveruje morálne hodnoty
Kým kohút nezaspieva - celý dej sa odohráva v pivnici, kde Nemci postupne privedú 10 ľudí – rukojemníkov za zastreleného Nemca. Ich charaktery sa prejavujú, keď im Nemci kážu vybrať jedného, ktorého zastrelia, ostatných prepustia.



18. Lyrizovaná próza


n po roku 1918 popri realistických tendenciách začali do slovenskej prózy prenikať lyrizačné tendencie
n ich šíriteľmi sa stali spisovatelia, ktorí túžili po novom umení a oboznamovali sa s modernými prúdmi, túžili po “svetovosti”
n spisovatelia stvárňovali výnimočné ľudské osudy a neopakovateľné vnútorné pocity, využívali prvky lyrickej poézie, preto sa tento druh označuje ako lyrizovaná próza
n východiskom tvorby bola fantazijná až rozprávková podstata sveta a jeho zákonitostí
n lyrizujúci prozaici vniesli do slovenskej literatúry nový obraz dediny a dedinského človeka
n na pozadí veľkej spoločenskej krízy, ktorá vyvrcholila v II.

svetovej vojne, javí sa lyrizovaná próza ako svojrázny manifest ľudskosti uprostred odľudštenej doby
n hlavným literárnym žánrom je novela, iba v menšej miere román
n príznačným javom je tzv. redukcia subjektu = zníženie deja
n v slovenskej medzivojnovej literatúre má LP niekoľko stupňov:
· ornamentálna próza - cieľom bolo postihnúť vnútornú zložitosť vedomia človeka 20. Storočia, ornamentalizmus = ozdobnosť jazyka a štýlu (Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš)
· lyricky tvarovaná próza - zakladá sa na zmyslovom vnímaní skutočnosti (Jozef Cíger Hronský, Jozef Horák, Ferdinand Gabaj, Ján Bodener)
· próza literárneho naturizmu - rozprávkovo-mýtický princíp, záujem o dedinskú tematiku a vrchársku tematiku (Dobroslav Chrobák, František Švantner, Ľudo Ondrejov, Margita Figuli)



Dobroslav Chrobák
1907 - 1951

n narodil sa v Hybciach na Liptove, v Prahe na ČVUT vyštudoval elektrotechniku
n pracoval v Čs. Rozhlase a prednášal na SVŠT v Bratislave, kde zomrel ako 44- ročný
n debutoval zbierkou noviel(8) Kamarát Jašek - príznačné sú prvky reality, fantastiky a dávnych mýtov vidieckeho sveta prírody
n v novele Drak sa vracia je ústredná postava opäť z rodu tajomných indivíduí, hľadajúcich svoje miesto pod slnkom, hľadá “stratenú česť, lásku a dôveru ľudí”.
Najdúch Martin Lepiš - drak, je už od svojho narodenia zavrhovaný dedinou. S jeho menom a pohybom v dedine poverčivo spájajú povodne, hlad, choroby a iné pohromy. Po smrti svojho opatrovateľa odchádza z dediny. Počas jeho neprítomnosti sa odohrala svadba Šimona a Evy, ktorá ľúbi Martina. Po rokoch sa Martin vracia naspäť, aby nadobudol stratenú dôveru. Podarí sa m u to vo veľkolepom čine a prostredí - zachráni čriedu dobytka, ktorú vyviedol z tatranskej doliny, ohrozenej požiarom. Drak je symbolom obetavej a odriekanej snahy slúžiť a pomáhať iným. Dielo je oslavou jedinečnej tatranskej prírody.










Margita Figuli
1909-1995

n narodila sa vo Vyšnom Kubíne, študovala na obchodnej akadémii v Banskej Bystrici
n pôsobila ako úradníčka v tatra banke v Bratislave
n v r.

1941 musela z politických dôvodov odísť a venovala sa iba literatúre
n využívala mýtické, legendové a rozprávkové prvky
n písať začala poéziu a prózu, poéziu iba príležitostne
n debutovala prózou Uzlík tepla, neskôr ju zaradila do zbierky 10 noviel Pokušenie
n najväčší úspech dosiahla novelou Tri gašanové kone
n hlavným predstaviteľom dobra je Peter, v celom živote sa usiluje konať podľa kresťanskej etiky, čo určuje aj jeho ľudské vlastnosti, zápornou postavou je jeho sok v láske, bohatý gazda Jano Zápotočný, je hlavnou prekážkou v láske a pri uskutočňovaní dobra, stelesňuje negatívne charakterové vlastnosti, v závere Jano hynie pod kopytami koňa, Magdaléna sa zotaví zo svojich utrpení a Peter ju odvedie do krajiny spoločného detstva, Peter a Magdaléna sú stelesnením sily a nezničiteľnosti čistej a utrpením zocelenej lásky
n lyricko-poetické ovzdušie ľúbostného vzťahu dosahuje autorka biblickými motívmi, využíva netradičné prirovnania
n v historickom románe Babylon zachytáva posledné roky existencie Chaldejskej ríše pred jej dobytím Peržanmi
n Mladosť - autobiografická románová kronika, zachytila v ňom svoje detstvo, v rozprávaní uplatnila detský aspekt - pohľad dieťaťa na odkrývajúci sa svet rodiny, dediny, domova
n Adriadnina niť - má kronikárstvo - dokumentárny charakter, spracúva tiež tému detstva, všíma si deformujúci vplyv dospelých na mentaliku detí
n Víchor v nás - pokúsila sa o tzv. budovateľský román



19. Žánrová diferencovanosť slovenskej prózy po roku 1956

V slovenskej próze sa prejavujú viaceré vývinové tendencie.
1. Exilový prúd – Mňačko
2. Samizdatový prúd – Šimečka
3. Oficiálny – boli to autori, ktorí mali podporu režimu, alebo boli striedavo umlčovaný, alebo mohli tvoriť len s obmedzeniami.
U mnohých sa prejavuje vplyv lyrizovanej prózy napr. Šikula
vplyv európskej moderny napr. Sloboda
vplyv severoamerickej literatúry napr. Puškáš

Vincent Šikula

Čerpá zo života skúseností. Má zmysel pre lyrizmus, je hudobne vzdelaný (pochádza z Dubovej pri Modre).
Vo svojich prvých knihách opisuje vojenčinu, detstvo, dedinský život s humorom a jemnou iróniou.

Napísal románovú trilógiu: Majstri, Muškát, Vilma
Pokúsil sa v trilógii zobraziť Slovenský štát a SNP. Rozpráva o osudoch tesárskeho majstra Guldána, jeho 3 synov a neveste Vilme. Ústrednou postavou je Imrich, najmladší syn. Kým dospievanie a prvé lásky Imrich prežíva doma, v rodinnom prostredí, spoločenské udalosti (Povstanie) ho vrhnú do tragických situácií. Vhupne práve do stredu bojov, je ranený a vracia sa domov ako zlomený človek. Jeho žena Vilma, hoci sa oňho obetavo stará, nemôže ho zachrániť a Imrich zomiera.
Tretia časť je venovaná Imrichovej žene Vilme.

Ladislav Ballek

- učiteľ, redaktor, poslanec (bol navrhnutý za prezidenta)
Oživil lyrizovanú prózu, experimentoval a v dielach využíval farebnú symboliku napr.:
Pomocník – svieža zelená
Agáty – zrelá žltá
Lesné divadlo – hnedá ako rozklad

Z južného Slovenska urobil exotickú krajinu, opisoval ľudské osudy a vášne a každá jeho postava má svoje dejiny.
Južná pošta
- zobrazil detstvo na južnom Slovensku, postupné dospievanie mladého chlapca. Tematika malomesta po 2. sv. vojne s autobiografickými črtami.
Pomocník
- obsah je xaložený na príbehu 2 ľudí: mäsiara Riečana, ktorý prichádza po vojne z Horehronia do Palánku a jeho pomocníka Lančariča. Riečan zásluhou pomocníka bohatne, ale jeho rodinný život stroskotá, preto sa vracia do rodného kraja.
Agáty
- je pokračovaním južnej pošty

Peter Jaroš

- redaktor, poslanec, v súčasnosti pracuje vo filme
- moderný, experimentuje, opisuje detstvo, domov, využíva absurdnosť (nezmyselnosť), grotesku, paródia, horor

Tisícročná včela
- zobrazil život dedinského človeka na troch generáciach rodiny Pichandovcov. Dej románu je situovaný od polovice 19. storočia po rok 1918.

Hlavnou postavou je Martin Pichanda, roľník a sezónny murár. Dej sa odohráva v rodnom Liptove v Hybe. Reálny dej sa tu strieda s výmyslom, vážnosť s humorom a satirou. Román sfilmoval Juraj Jakubisko – zvieratá, gulový blesk, nadpriridzené bytosti. Celým filmom sa prelína obrovská včela.
Včely = symbol pracovitosti, večnosti Slovákov – nevzdávajú sa, pracujú, búria sa, dokážu sa dostať z 1 000 ročnej poroby.
Samo Pichanda = najviac rozpracovaná postava – chce zmeniť svet, vyvíja sa pod vplyvom historických udalostí, prirodzene vníma sociálnu realitu, že iba spoločnými silami možno niečo dosiahnuť.

Dušan Dušek
- píše poviedky a miniatúry
Milosrdný čas

- napísal scenáre k filmom:
Ružové sny
Sojky v hlave
Ja milujem, ty miluješ

Dušan Mitana

- predstaviteľ postmoderny

Nočné správy
- hrdinovia sa ocitnú v iracionálnych situáciach, dostávajú sa do ťažkostí doma i na pracovisku

Psie dni
Scenár k filmu : A pobežím na kraj sveta


20. Obraz zápasov za premenu myslenia dedinského človeka v tvorbe Vladimíra Mináča a Františka Hečka

Súčastná literatúra sa delí na:
- dedinský román – V. Mináč, F. Hečko, ...
- výrobný román - Kráľ, Horák, .. reagujú na pofebruárové udalosti v r. 1948
- historicko-politický román – Krna, Karvaš, Urban .. autori vydávajú často dilógie či trilógie

František Hečko

- narodil sa v Suchej nad Parou, vo vinohradníckej rodine, ktorá počas krízy musela predať majetok
- študoval na vinársko-ovocinárskej škole v Košiciach
- vystriedal viaceré zamestnania – revízor, redigoval viaceré časopisy, písal scénky pre ochotnícke divadlá
- písať začal poéziu
Vysťahovalci – osobné rodinné a sociálne námety
Na pravé poludnie – sociálne cítenie, náboženská symbolika
Slovanské verše – obdivuje jednotlivé slovanské národy, ktoré vzdorovali nemeckému fašizmu
Od veršov k románom – kniha spomienok
Červené víno – román s autobiografickými prvkami. Mladý Habdžovci (Hečkovi rodičia) musia odísť z otcovho domu, pretože starí Habdžovci nechcú prijať chudobnú nevestu. Mladý si prenajímajú vinohrad a tvrdo pracujú, nakoniec prichádzajú o všetko, lebo dlžoby pohltili celý majetok, ktorý musia predať na dražbe.
Ústrednými postavami sú príslušníci 3 generácií Habdžovcov. Patriarchárne založený Michal a Verona, ich syn Mikuláš, dcéra Jozefa a hlavne syn Urban so ženou Kristínou a deťmi – Marekom a Magdalénou.
Autor podáva obraz dedinských ľudí, ich záujmy a ciele, myslenie a správanie v generačných citoch, kde na najvyššom stupni hodnôt stojí „práca a láska“.

Autor čerpá z folklórnych tradícií, jeho rozprávacký štýl je plný expresivity, pátou (nadnesenosť) a humoru.
Drevená dedina – v románe zobrazil problematiku združstevňovania slovenskej dediny. Za premenu dediny sa postavila dedinská chudoba, proti boli bohatí roľníci. Medziľudské vzťahy prispôsobil vtedajšej ideológii.
Svätá tma – nedokončený román, chcel podrobiť kritike režimu SR v r. 1939 – 1945. Dej umiestnil do vinohradníckej dediny (Svätý Jur). V centre je rodina železničiara Klama, z ktorého sa stáva uvedomelí fašista.
Prechádzky po kraji – výber Hečkových fejtónov, viažu sa prevažne k dedinskému prostrediu a k problémom dedinských ľudí. Vyšli po smrti.


Vladimír Mináč

Narodil sa v Klenovci, vyštudoval slovenčinu a nemčinu na FFUK. Zúčastnil sa SNP.
- v r. 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora
- po oslobodení pracoval ako redaktor, prešiel viacerými zamestnaniami a funkciami
- debutoval románom Smrť chodí po horách
· námet čerpá z vlastných zážitkov SNP
· zobrazil boj partizánskej skupiny po ústupe do hôr, zverstva fašistov, život zajatých partizánov a civilov v koncentračných táborov v Nemecku
Román sa zakladá na dvoch motivických písmach, v centre prvého je postava Jána Lotkára, partizána bojujúceho v horách. V centre druhého je postava jeho brata Petra Lotkára, ktorého chytia Nemci a odvezú s ďalšími do koncentračného tábora. Odtiaľ ho vyslobodili sovietski vojaci. Pocity a zmýšľanie bratov sú protirečivé a rozporné. Ján, hoci aktívne bojuje proti Nemcom, má často pesimistické myšlienky, bojí sa smrti a lipne na živote. Román vyznieva ako hľadanie zmyslu života.
- román Včera a zajtra – voľne nadväzuje na prvý román, obal spája postavu Petra Lotkára, ktorý si po návrate z koncentračného tábora hľadá miesto v .... Pracuje na dedine, postihuje ho duševná kríza, z ktorej sa dostáva pomocou učiteľky Hany
Učnikovej.
Modré vlny - mládežnícky román, zobrazil budovanie nosickej priehrady mládeže
Na rozhraní – zbierka poviedok s družstevnou tematikou

Vrcholným dielom je trilógia Generácia, kde zobrazil život slovenskej spoločnosti vo vojnových rokoch, počas SNP a po prvých rokoch po vojne. · prvá časť Dlhý čas čakania – podáva obraz života v slovenskom štáte počas vojny, obraz fašizmu, vojny a ľudských osudov, hlavnou postavou je Marek Uhrín. Študent, ktorý nevie čo chce, ale vie čo nechce a kam patriť nechce.

Táto časť končí vypuknutím SNP.
· Druhá časť Živí a mŕtvi – zobrazuje SNP, zverstvá nacistov a gardistov, ale aj ľudí, ktorí sa snažili ťažiť z účasti v povstaní
· Tretia časť Zvony zvinia na deň – zaberá obdobie od februára 1946 do februára 1948, nesie znaky socialistického realizmu.
Tmavý kút – kniha poviedok s tématikou dedinského a roľníckeho života
Nikdy nie si sama – dvojnovela na pozadí ľúbostného vzťahu Maríny a Žoržika, naznačuje citové a názorové dozrievanie mladých ľudí
Výrobca šťastia – satirický román.
Inak sa venoval aj esejistickej tvorbe aktuálnych kultúr nepolitických problémov:
Čas a knihy
Paradoxi
Tu žije národ
Dúchanie do pahrieb
Návraty k prevratu
Odkiaľ a kam Slováci



21. Lyrický hrdina literárnej moderny a jeho vplyv na medzivojnovú básnickú tvorbu

Literárna moderna - vyznačuje sa striedaním literárnych škôl, smerov a prúdov

Smery lit. modern y – revolučné
- romantické
- larpulartistické

Ján Smrek

- svojimi básnickými začiatkami sa prihlásil k symbolizmu, neskôr bol predstaviteľom vitalizmu
- narodil sa v Zemianskom Lieskovom, študoval v Modre a Bratislave, za 1. sv. vojny sa dostal ako vojak do Turecka a Palestíny, dlhé roky pracoval ako redaktor a vydavateľ časopisu Elán
- je pochovaný v Martine
- Odsúdený k večitej žízni – prvá zbierka, vyjadril v nej svoje mladé smútky, prevažuje symbolizmus
- Cválajúce dni – vyspieval v nich pocity človeka, ktorý prežil vojnovú búrku a teší sa z lásky, krásy a šťastia
- Božské uzly – ľúbostné a prírodné motívy
- Iba oči – ľúbostné, prírodné, sociálne, cestovateľské motívy


Emil Boleslav Lukáč

- básnik, prekladateľ, predstaviteľ neosymbolizmu medzivojnovej literatúry
- narodil sa v Hodruši, študoval teológiu a filol´giu v Bratislave, Paríži, Lipsku
- pracoval ako kňaz, neskôr učiteľ a redaktor
- v jeho básňach prevláda smútok, nepokoj, kritika spoločenských pomerov, vyjadrenie osobnej a spoločenskej drámy, ale najmä dolorizmus
- hlavné motívy jeho poézie sú: domov, láska, príroda, vojna, človek, poézia, čas
- do literatúry vstúpil zbierkou Spoveď, v ktorej vyjadril tragický pocit z utrpenia človeka a ľudstva
- v zbierke Dunaj a Seina spomína na svoj pobyt na parížskej Soroune, poukazuje na rozpor medzi domovom a svetom, vyzdvihol pozitívne hodnoty domova a spomína na čistý dedinský spôsob života
- prekladal z francúzskej, maďarskej a orientálnej literatúry


Ivan Krasko

So svojimi dvoma básnickými zbierkami utvoril novú etapu v slovenskej novodobej lyrike. Vo svojich veršoch reagoval na sociálny a národnostný útlak. Jeho verše sa zakladajú na pravdivom osobnom zážitku.
Nox et splitudo (Noc a samota)
- základný postoj autora je obsiahnutý v samostatnom názve „Noc a samota“ – pesimizmus, samota, sklamanie
báseň – Topole – topole symbolizujú osamelosť a opustenosť
- autor k ním prirovnáva svoj smútok a bôľ
- Už je pozde – spomína na nenaplnenú lásku
- Vesper domonicue (nedeľný večer) – spomína na matku, rodný dom a dedinu

Verše – rozvíja tu hlavne motívy svojej poézie. V popredí je ľúbostný zážitok a spoločenské problémy


Básne: Otcova roľa, Baníci
- hrdina v básniach hľadá riešenie soc.

situácie v prospech celku


Janko Jesenský

- narodil sa v chudobnej zemianskej rodine
- študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Kežmarku, Rimavskej Sobote
- pôsobil ako advokát v Bánovciach nad Bebravou
- písal poéziu a prózu
zbierka: Verše
- skladá sa zo šiestich tematických celkov
- sú to predovšetkým básne s ľúbostnou tematikou
- autor chápe lásku ako prirodzený cit
zbierka: Zo zajatia
- autor ju napísal v ruskom zajatí počas 1. sv. vojny
Verše II.
- autor tu zhrnul doterajšiu tvorbu, tvoria ju básne osobného a spoločenského charakteru


22. Medzinárodný román v slovenskej literatúre

Ř po r. 1918 zaznamenáva dramatická tvorba určitý vzostup, nie však taký dynamický ako poézia a próza
Ř spočiatku neboli na Slovensku profesionálne divadlá
Ř vznikajú SND v Bratislave, Východoslovenské národné divadlo v Košiciach, Slovenské ľudové divadlo v Nitre
Ř táto skutočnosť podnietila k väčšej aktivite aj spisovateľov
· staršia generácia – autori zobrazovali dedinské malomestské prostredie a národnú históriu (Kukučín, Tajovský, Timrava ...)
· stredná generácia – začali písať počas vojny, snažia sa experimentovať, nový pohľad na život (Hronský, Urban, Jége)
· nová generácia (Stodola, Barč-Ivan, Zvon)


Ladislav Nadáši – Jége

§ narodil sa v Dolnom Kubíne
§ po maturite študoval v Prahe medicínu, ako lekár pôsobil vo svojom rodisku, kde aj zomrel
§ písať začal počas pražských štúdií pod pseudonymom Ján Grob – z jeho iniciálok vzniklo meno Jége
§ zaujímal sa aj o históriu, dejiny umenia, prírodné vedy a filozofiu
§ pred vojnou písal prózu – črty, poviedky, besedbice – Žart, Kúra, Omyl, Výhody spoločenského života
§ v historickej povesti Wieniawského legenda čerpal námet z boja Poliakov s Turkami
§ historický román Adam Šangala je vynikajúcim stvárnením feudálnych pomerov v období protireformácie v Uhorsku. Dedinskému mládencovi Adamovi Šangalovi obesili pre pytliactvo otca. Preto sa rozhodol odísť z rodnej Oravy do sveta- Po náhodnej potýčke s neznámym grófom sa nechá zverbovať za vojaka. Neskôr sa dostane na zámok veľmoža Praskovského, kde mu hrozí umučenie. Napokon zakotví v Trnave, kde sa ožení a založí si rodinu. Po piatich rokoch ho na naliehanie vysokého cirkevného hodnostára postavia pred súd a odsúdia na smrť odťatím hlavy.
§ Historický román Svätopluk je z čias Veľkomoravskej ríše. Hlavným hrdinom je Svätopluk, budúci vládca Veľkej Moravy. Autor sa sústredil na mladšie roky Svätopluka a na utváranie jeho osobnosti ako budúceho vladára.

Pozornosť venuje aj jeho ľúbostnému vzťahu k Jaroslave, ktorý sa mu stal osudným.
§ Spoločenský román Cesta životom je dokument o živote a mravoch predvojnovej malomestskej spoločnosti a má aj autobiografický charakter

Milo Urban

· narodil a v Rabčiciach v rodine hájnika
· študoval na gymnáziu v Trstenej a Ružomberku, no pre nedostatok prostriedkov po otcovej smrti štúdium nedokončil
· pracoval ako pomocný redaktor v denníku Slovák
· emigroval do rakúska a po návrate bol odsúdený na verejné pokarhanie, nesmel publikovať a jeho knihy boli vyradené z knižníc
· žil v Chorvátskom Grobe a neskôr v Bratislave, kde aj zomrel
· V románe Živý bič zobrazil vojnu nie na frontoch, ale ako ju prežívala hornooravská dedina Ráztoky. Román má 2 časti – Stratené ruky a Adam Hlavaj. Obidve navzájom súvisia. Dedina leží „Pánubohu za chrbtom“, no skutočnosť vojny preniká aj sem, najmä návratom Ondreja Koreňa ako bezrukého a nemého mrzáka. Názov Stratené ruky symbolizuje neschopnosť aktívneho činu. Svoje „stratené ruky“ medzi prvými nájde vojenský zbeh Adam Hlavaj, ktorý je hlavnou postavou druhej časti, ako symbol ľudového vzdoru proti vojne i vrchnosti. Adam sa po zbehnutí z frontu vracia domov. Utvrdzuje sa v ňom nenávisť voči notárovi Okolickému, ktorý zapríčinil tragédiu jeho ženy Evy. Ľud reaguje ako jedna bytosť, preto sa takýto druh románu volá unanimistický (jedna duša).

Jozef Cíger Hronský

· narodil sa vo Zvolene, študoval v Krupine a na Učiteľskom ústave v Leviciach, ako učiteľ pôsobil na viacerých miestach, neskôr bol tajomníkom a správcom Matice slovenskej
· 16 rokov viedol časopis Slniečko
· r. 1945 emigroval do Rakúska, od r. 1948 žil v Argentíne, kde s ďalšími emigrantmi založil noviny Slovenská republika, knižnú edíciu Slobodná Slovenská kultúra a spolok Zahraničná Matica Slovenská
· zomrel v Lujáne, jeho pozostatky boli prevezené a uložené v Národnom cintoríne v Martine
· jeho prvé poviedky a novely vyšli v zbierkach U nás , Domov, Medové srdce
· oživil v nich kukučínovský anekdotický portrét dedinského človeka
· v novelách zo zbierok Podpolianske rozprávky, Tomčíkovci, Sedem sŕdc sa orientuje na dedinu a vystihnutie vnútorného sveta človeka
· v románe Proroctvo doktora Stankovského čerpá z intelektuálskeho prostredia
· v románe Chlieb reaguje na najpálčivejšie spoločenské a sociálne problémy poprevratového dedinského života
· v románe Jozef Mak sa pokúsil zobraziť symbol „obyčajného človeka – milióna“, Jozef Mak je pasívny voči svojmu trpkému osudu, znáša zradu svojej milej z mladosti, bratovu zradu, matkinu i ženinu smrť, lebo jeho údelom je trpieť. Veľkú biedu musel znášať už od svojej mladosti – bol nemanželským synom, jeho matke zhorel dom a on vzdoroval mlčky. V mladosti bol ešte plný odbojných síl, v ďalšom živote je Mak nútený znášsať všetko, čo mu prinesie osud. Je to sociálno-psychologický román, jeho dejiskom je horehronská dedina, časový rámec je široký – 70-te roky 19 storočia, 30-te roky 20. storočia
· za najväčší tvorivý experiment sa považuje román Pisár Gráč, je križovatkou rôznych umeleckých smerov. Ide o !záznam! autorovho vedomia o vojne a uvedomenia si dôsledkov tej druhej vojny, ktorá práve začína.

Vojnu zobrazuje ako cirkus (Gráč – hráč), hrdinstvo a vlastenectvo ako falošné hodnoty.
· Hronský sa venoval aj tvorbe pre deti a mládež Kremnické povesti, Zakopaný v afrike, Budatínski Frgáčovci, Sokoliar Tomáš, Smelý zajko v Afrike, Budkáčik a Bubkáčik, Tri múdre kozliatka
Hronského celoživotné dielo významne obohatilo slovenskú národnú literatúru, hľadal nové možnosti, rozvíjal podnety nových prúdov, hľadal nové kompozičné a štylistické postupy.


23. Svetová próza po roku 1945 a jej stvárnenie v kinematografii

charakteristika doby:
- Európa a svet sa rozdelili na dva tábory – kapitalistický a socialistický
- Spisovatelia si vyberali témy národné a nadčasové a maličkosti z bežného života
- Medzi kompozičné postupy patrili: akčné prvky, retrospektíva, prelínanie pásiem, časových línií, voľný verš, alternatívne formy divadla
- Z literárnych žánrov prevládajú: akčné romány, sci-fi, horor, reportáž
- Jazyk sa prispôsobuje prostrediu
- Mnohí autori sa po roku 1945 chceli stať akýmsi „svedomím národa“, prehodnocuje sa vzťah k minulosti, k umeleckým a kultúrnym tradíciam
- Západná literatúra – nadväzovala na predvojnové smery a aj experimentovala
- V literatúre socialistických krajín bol jeden umelecký smer – socialistický realizmus
- Po roku 1945 vznikajú v západoeurópskej a americkej literatúre nové prúdy a umelecké smery

Norman Mailer – predstaviteľ naturalistickej prózy, napísal romány Nahí a mŕtvi, Americký sen, Katova pieseň, bol scenárista, režisér, financoval filmy (nemal úspech), dostal americkú Národnú cenu a Pulitzerovu cenu

Joseph Heller – na invalidnom vozíku, romány Hlava XXII, voľné pokračovanie je román Záverečná, Niečo sa stalo, Zisk nad zlato, Nebolo mi do smiechu

Tennessee Williams – predstaviteľ psychologickej drámy, spoločensko – kritických hier – električka zvaná túžba, Vytetovaná ruža, mačka na horúcej plechovej streche

Arthur Miller – predstaviteľ psychoanalitickej drámy, napísal hry Smrť obchodného cestujúceho, scenár k filmu Mustangy (pre svoju manželku Marilyn Monroe), Cesta z hory Morgan

Antoine de Saint Eexupéry – písal proti fašizmu, za humanizmus a spravodlivosť položil život, nevrátil sa z letu (pilot), jeho telo sa nenašlo, diela: Malý princ, Pošta na juh, Pilot

EXISTENCIALIZMUS – existencia, bytie, východiskom tohto smeru je človek a jeho „ja“ izolované od spoločnosti. Znaky – hraničná situácia, slobodná – voľba činu, zbavenie sa zodpovednosti, pocity úzkosti, strachu.

NEOREALIZMUS (nová skutočnosť) – literárny smer, kde sú hrdinami obyčajný ľudia z vidieka i veľkomestských biednych štvrtí, spisovatelia využívajú ľudový jazyk a jasné vyjadrovanie. Preslávil sa vo filme, najznámejší autori - Visconti, de Sica, Fellini, Rosseliny

RUSKÁ LITERATÚRA – po období schematickej a čiernobielej literatúry (Fadejev, Polevoj) sa mnohí autori sústreďujú na skutočné vykreslenie osudov mestských a dedinských ľudí, je to prúd Krutej pravdy o živote.

Preto autori nesmeli publikovať.

Alexander Solženicyn – učiteľ matematiky a fyziky, bol falošne obvinený za protisovietsku činnosť – Sibír, r. 1956 bol rehabilitovaný, odišiel do USA, vrátil sa v r. 1994.
Súostrovie Gulag – román je otrasným svedectvom o otrockej práci väzňov na stavbách Sibíri, je to memento pre všetky národy. Ďalšie romány - Rakovina, Červené koleso

Absurdná dráma – chýba súvislý dej, kulisy, sú to tragédie na grotesku

POSTMODERNA a MAGICKÝ REALIZMUS – rozvíja sa od 60-ch rokov, pôvodne bol zameraný proti moderne, zobrazuje hispanoamerickú realitu, kde sa miešajú kultúry a náboženstvá, kde prežívajú dodnes mýty, zvyky, kresťanské a pohanské obrady.