Vážená pani profesorka, milí spolužiaci,

V mojom prejave by som vám chcel priblížiť význam slova šťastie. S týmto pojmom sa ľudia stretávajú už od dávnych čias. Väčšina z nich chápe šťastie ako akúsi hodnotu, ktorú buď majú, alebo nie. Šťastie vie u ľudí vyčariť úsmev na tvári, dobrú náladu, alebo chuť do života. Tento pocit vyvolávajú u rôznych ľudí rozdielne udalosti a veci. Niektorí sú šťastní, keď dosiahnu úspech v práci, iní iba vtedy, ak majú nejaké bohatstvo, no niektorým stačí k tomu iba pomyslenie na to, že sú zdraví a že majú praiteľov a rodinu. Ako je ale možné, že niektorí ľudia sú šťastní, zatiaľ čo druhí nie? Záleží to od toho, čo vo svojom živote považujú za najdôležitejšie.Ak im záleží iba na ich peniazoch a na ničom inom, postupne ich to začne otravovať a čo je ešte horšie, môžu prísť aj o iné dôležité veci, ktoré si dovtedy nevšímali. Takisto nie sú šťastní ani ľudia, ktorí na šťastie čakajú so založenými rukami, pretože ako raz povedal jeden múdry človek "Každý si je strojcom svojho vlastného šťastia". Veľa ľudí si ani nevie vážiť to, čo má, pretože niekedy ani nevedia, čo je pre nich dôležité. Napríklad taký slepý človek by bol nesmierne rád keby odrazu mohol vidieť ľudí, zvieratá, stromy alebo oblohu. Toto si ľudia neuvedomujú a radšej sa náhlia za inými cieľmi. A sú to práve takéto maličkosti, ktoré by mohli robiť ľuďí šťastnými. Ale my si to častokrát nevšímame, alebo si ani nechceme pripustiť že sme šťastní a zbytočne závidíme ľuďom, ktorí sa dokážu tešiť z každého detailu. Práve preto by sme mali hľadať šťastie v tom čo robíme a čo máme radi, lebo sa môže stať, že inak ho nenájdeme.