Sú dôležitejšie známky alebo vedomosti
(Besednica)

Známky a vedomosti. Môžeme skutočne medzi ne dať znamienko rovná sa? Myslím si, že na túto otázku by sme si mali odpovedať len v kútiku duše. Pretože známky sú jedno a vedomosti druhé. Niekedy je to ako oheň a voda a nemajú takmer nič spoločné. Predstavme si, že naše vedomosti by boli voda. Ide len o to, či jej máme dosť na uhasenie požiaru. Čím menej ohňa ostane, tým nám pribudne na konto lepšia známka. No sú aj výnimky. Napríklad keď máme málo vody, ale trafíme presne a požiar uhasíme. Týka sa to väčšinou tých študentov, ktorí to flákajú, ale vedia okolo jednej veci toľko rozprávať, ako keby objavili teplú vodu. V tomto prípade jazyk nahradil funkciu mozgu. Mozog si pokojne odpočíva niekde pod palmami, pričom jazyk ešte len začína fungovať na plné obrátky. Sú to jednoducho študenti, ktorí vedia využiť svoje prednosti. V takýchto prípadoch je profesor bezmocný. Vtedy môžu zastaviť študenta iba slová: „Jednotka. Sadnite si!“ Profesor vstáva zo stoličky s pocitom, že opäť niečo naučil svojich študentov, no a odpovedajúci študent si sadá na svoje miesto s pocitom, že opäť sa mu podarilo niečo neskutočné. Uhasiť požiar malým pohárikom vody, ktorý bol ešte aj poloprázdny. No zrazu ide odpovedať jeho sused, zvaný „bifľoško“. Prichádza pred tabuľu s úsmevom na tvári, pretože sa včera biflil až do zblbnutia. No keď mu profesor položil otázku úsmev v momente zmizol. „Ach, okno.“ pomyslel si študent a začal improvizovať. Snaží sa zo seba niečo dostať, ale smola, nedarí sa mu to. Skladá nesúvislé vety, ale ani to nepomáha. Profesorovi sa zamračilo čelo a hovorí: „Dnes ste ma nepotešili a ani ja vás nepoteším. Máte to za päť.“ Študent sa so sklonenou hlavou blíži na svoje miesto a v duchu rozmýšľa: „Ako to, že ja som dostal päťku, veď som včera nad knihami presedel celý deň a tento to ani len nevidel a má jednotku.“ „Život je krutý.“ dodal. Jemu sa nepodarilo zahasiť oheň a dom zhorel, hoci na dvore mal plnú cisternu vody, ale oheň hasil lyžičkou. Tu jednoducho nemal šancu. Ale to boli len výnimky. A v žiadnom prípade to nebola výzva k tomu, aby ste sa prestali učiť. Lebo potom by ste možno skutočne dopadli ako požiarnici. A to si myslím, že by ste nechceli. Z toho čo som napísal možno vyvodiť niekoľko záverov. Mohlo to všetko byť iba úlohou náhody a šťastia. Veď sa aj hovorí: „Keď sa šťastie unaví, sadne aj na vola.