Pokazil sa nám televízor. Keď nepočítam občasné epileptické záchvaty mojej ženy, bol to náš jediný zdroj zábavy. Zatiaľ čo deda zaujímali filmy erotického charakteru, mne(keďže som pedofilného zamerania) nesmela ujsť ani jedna relácia „Od Kuka do Kuka“. Manželka sa pozerala hlavne na programy pre duševne chorých. Robilo jej dobre, keď sem-tam zistila, že je niekto na tom horšie ako ona. Dospievajúci syn Michal nám kašľal na televíziu. Vraj si našiel hodnotnejšiu zábavu – heroín .. Pravda, neviem čo ten heroín je, ale za našich mladých čias to veru nebolo. Asi preto sme si tak privykli na tie pohyblivé obrázky. Od sestry som chcel telefonicky zavolať do opravovne. Ta však vyšla s kuchynským nožom a pokúšala sa ma zabiť. Mame totiž ešte nejaké ťahanice o dedičstvo po rodičoch .. Zasiahla ma našťastie len do ľadvín, ktoré mi už aj tak 20 rokov nefungujú. Dedo robil zdravotníka u dobytka, takže mi zastavil krvácanie dlážkovými handrami.
Naložili sme televízor na karu a pobral som sa hľadať opravovňu. Bolo mi zima. Kabátom som musel prikryť náš prijímač z 50-tych rokov, lebo sa stal tercom debilných vtipov okoloidúcich. Pri škole mi hodil do chrbta nejaký pankhart kameň. Keď som sa otáčal, kto to bol, dostal som ešte jednu do hlavy. Moje blúdenie mestom už trvalo skoro 4 hodiny, ale servis na elektroniku nie a nie nájsť. Nechcel som sa vypytovať, aby moja rečová vada nebola ďalším dôvodom posmeškov. Ani neviem, akým zázrakom sa mi vtedy podarilo tu opravovňu nájsť. „Je tu nejaký brblák. Nerozumiem mu dobre, ale asi chce opraviť niečo ako televízor“, - uviedla ma do dielne administratívna pracovníčka. Naraz vyšiel na chodbu chlap a spýtal sa ma: “Tak čo mate?“ Chvíľu som váhal – vyzeral dosť nedôveryhodne. Naviac, neviem prečo, bol cely od krvi. „To si robíte srandu?!“ – zvreskol na mňa opravár, akonáhle uvidel televízor pod kabátom. „Neviem, kto vám takúto haraburdu bude robiť!“ Pohotovo som zakrvavenému idiotovi vsunul do vrecka dve stovky, čo mi dal nedávno na železničnej stanici jeden Nemec za erotickú službičku ...
Ubehli tri roky a náš televízor stále nefunguje, aj keď sa chodím do opravovne pýtať každý týždeň. Už sme doma na tu „hrajúcu bedňu“ pomaly zabudli. Ja teraz robím cely deň v materskej škôlke a poviem vám, pre nás pedofilov je to „eldorádo“. Dedo zase našiel zmysel života v obchádzaní mestských WC a kúpalísk, aby mohol vlastnoručne vyvŕtanými dierami pozorovať dámy.