Výlet do Piešťan (umelecký opis)

V to ráno, keď sme mali naplánovaný školský výlet do svetoznámych piešťanských kúpeľov, som sa prebudil do pekného slnečného dňa. Narýchlo som si pobalil veci a s priateľmi som šiel na Vazovovú ulicu, kde nás čakal oranžovo-biely autobus. Už z diaľky sme videli ako nám z neho mávajú ďalší spolužiaci. Neprišli sme síce medzi poslednými, ale naša pani profesorka už netrpezlivo pozerala na svoje hodinky, pretože čas odchodu sa blížil. Cesta ubehla mimoriadne rýchlo a kým sme si stačili povedať posledné klebety z udalostí, ktoré sa stali posledných 24 hodín, ocitli sme sa uprostred upraveného mestečka, ktorého atmosféru dotvárajú všadeprítomní kúpeľní hostia z rôznych krajín sveta a plno bicyklistov. Váh, okolo ktorého sme prechádzali v žiari slnečných lúčov plynul pokojne a vytváral príjemnú romantickú náladu. Spoza neďalekej zákruty sa pomaly vynáral cieľ našej cesty, útulná rodná vilka známeho slovenského básnika Ivana Krasku, postavená vo funkcionalistickom štýle. Príjemná sprievodkyňa, o ktorej sme boli presvedčení že je vášnivou milovníčkou poézie, nám podrobne a zanietene porozprávala o Kraskovom živote a jeho básnickej tvorbe. Pre mňa bolo zaujímavé dozvedieť sa, ako svoj talent skrýval za rôzne pseudonymy. Málokto tušil, že básne plné emócií ospevujúce prírodu, človeka a vzťah jednotlivca k životu, sú dielom Ivana Kraska. Krátka návšteva tohto múzea môže byť pre romantikov obohacujúca a pre mňa ako kybernetického realistu však bola osviežujúcou dávkou na zamyslenie sa nad podobami sveta a unikátnosťou ľudskej tvorivej schopnosti. V čase počítačov a super modernej techniky nazretie do poézie a krátke dotyky s ňou sú pre dnešného človeka veľkou výzvou k hlbokému zamýšľaniu sa o smerovaní súčasného sveta.