Tam čerpajú a následne spúšťajú vodu na lopatky turbíny. Tak sme sa tam vybrali. Avšak z pôvodného nápadu, ísť hore pešo, nakoniec nebolo nič, pretože kráčať hore kopcom približne 2,5 km a ešte k tomu v nehoráznej horúčave skutočne nebol dobrý nápad. Tak sme teda radšej stavili na autobus. Po príchode sme zočili spomínanú nádrž a taktiež sa nám naskytol prekrásny výhľad na okolitý svet. Chvíľu sme tam pobudli a vrátili sme sa späť k autobusu.
Cesta späť ubehla podľa mňa veľmi rýchlo, asi to bolo tým, že som zaspal. Po návrate do Popradu nás privítalo upršané počasie. Pred školou sme sa chvíľu rozprávali o svojich zážitkoch a dojmoch, čo sme si priniesli z elektrárne a postupne sme sa rozišli domov.