Vážená pani profesorka, milé spolužiačky, milí spolužiaci, dnes by som vás chcel oboznámiť s úryvkom z povesti Beckov hrad, ktorej autorom je Jozef Horák. Najprv si povieme, čo povesť je. Povesť je žáner prozaickej epiky, prevažne s menším rozsahom. Väčšinou sa v nej spracúva historická tematika. Reálnym základom môže byť historická udalosť, miesto deja či hlavná postava, vyvrcholenie deja je nadprirodzená udalosť zdôvodňujúca záver (napr. víťazstvo v bitke), či v tomto prípade nečakane vykonajúca spravodlivosť atď. Historická povesť má reálny základ v udalosti alebo v hlavnej postave, miestna sa viaže k určitému miestu, heraldická rozpráva o vzniku erbu. Beckov hrad je umelá miestna povesť.
Teraz vám stručne opíšem dej tohto úryvku. Začiatok sa odohráva na smetisku pod Beckovským hradom. Kubo s Klimom, deti paholka Pauka tam zbierajú smeti, zatiaľ čo ich otec so sestrou a starým Laukom orú pole pri ranách biča. Zrazu sa za deťmi rozbehnú hladné hradné psy a začnú ich naháňať. Ale deti nemôžu bežať veľmi rýchlo, lebo Klimo je telesne postihnutý. Keď Pauko začuje krik detí a brechot psov, rozbehne sa za nimi nedbajúc na pohoniča. Keď dohoní najrýchlejšieho psa, podrazí ho hrubým oplenom, čím mu zlomí nohy. Za to sa naňho hradný pán Ctibor zo Ctiboríc a Beckova veľmi nahnevá a dá ho zhodiť do priekopy. Pauko sa na súde pokúša prehovoriť hradného pána, aby ho nezabíjal, že jeho deti majú len jeho, ale pán Ctibor je neoblomný. Keď už Pauko stojí na okraji priekopy, zakričí: „Aby sme sa pane, stretli do roka a do dňa!“. A o rok a deň Ctibor zo Ctiboríc a Beckova, vystrašený vretenicou naozaj spadne do priekopy za nebohým Paukom.
Zbieranie odpadu a oranie poľa vyjadruje chudobu a nevoľníctvo. V naháňačke za psami sa nachádza gradácia deja, poprava Pauka kvôli zmrzačeniu najlepšieho poľovníckeho psa vypovedá o krutosti, bezcitnosti, ľahostajnosti a povýšeneckosti vtedajších vysokopostavených ľudí. A náhodná smrť hradného pána v Paukom určený čas je záverečným zásahom spravodlivosti.
Teraz niečo o autorovi: Jozef Horák žil v rokoch 1907 až 1974. Okrem povestí (napr. Sitniansky vatrár, Sitnianska biela skala, Sebechlebskí hudci) písal romány s tematikou Slovenského Národného Povstania (Hory mlčia), zo súčasnosti (Vysoká pec), aj historické (Zlaté mesto). Pre deti napísal zbierku Povesti spod Sitna.
Dielo Beckov hrad popisuje s patrične smutným dejom na zamyslenie zlú situáciu v krajine.