Hnaciu silu hanby nespomalili ani vytrvalá opica, ani odpor vzduchu.

Nečakané stretnutie

Ďalšiu noc, keď som opäť chcel povymetať obľúbený lokál, vlastne keď som opäť chcel natrafiť na Danielu, a predtým si dodať sebadôveru, mi dráhu k slasti o objeme pól decilitra, skrížila cudzia ruka. Bola to ženská ruka. Najprv som si myslel, že mi to chce vypiť, ale opak bol pravdou. Stáli sme zoči-voči jeden druhému. A uprostred diskotéky nastalo ticho. Teda zaľahlo mi v ušiach. Pretože tá ruka patrila jej. Anjelovi.
A potom ku mne prehovorila:
- dúfam, že nechcete dopadnúť ako minulú noc? – spýtala sa ma.
- nie, nie – odpovedal som. A začal som sa vyhovárať na dočasné resetovanie mozgu na problémy a podobné voloviny. Skutočnosť však bola taká, že ma chytali abstinenčné príznaky pri predstave, že ten rum nedám do seba. Zrejme to zistila a preto ma pozvala na prechádzku.

- teraz nočným mestom? – začudoval som sa.
- je tu veľký hluk. – odpovedala.
V momente ako ma doslova „zdrapla za golier“ a ťahala von, som ešte stihol vliať si do hrdla ohnivú rozkoš.
Blúdiac nočnou tmou, sme viedli celkom úspešný rozhovor, teda aspoň z jej strany. Ja som iba odpovedal: áno, nie. Občas mi to pripadalo ako výsluch, ale bol som rád, že môžem byť s ňou. Dávno som prestal venovať pozornosť nášmu rozhovoru. Jednoducho som vypol mozog a dýchal som ju celú. Prekrásne voňala, zmysluplne gestikulovala a ladné pohyby jej tela hovorili samé za seba. Veľmi sa mi zapáčila. A tak z veľkej trémy, fajčím cigariet veľa,
rýchlo striedam témy, občas cítim dotyk jej tela.
Srdiečko má plné lásky, to moje je však z kameňa,
už mám z toho vrásky, vysychám od prameňa.

Ráno sme sa rozlúčili. Bol som úplne udivený jej ochotou a odvahou. Ešte nikdy som sa nestretol s človekom ktorý by ma nielen pozorne počúval, ale aj rozumel tomu čo hovorím. To by však bola iba polovica úspechu. Po pár chvíľach som pochopil, že táto žena mi je veľmi podobná a, že má veľký význam počúvať jej slová a zamýšľať sa nad ich významom. Z úvah ma vytrhol dotykový vnem. Chytila ma za ruku a dala mi pusinku na zarastené líčko. Dlho, veľmi dlho som nemohol zaspať. Nijako mi to neišlo do hlavy. Že by sa sny stávali realitou? Nechcel som si robiť plané nádeje, možno ma chce len do postele, a používa na to perfektné finty. Nebola by prvá ani posledná. Ťažko mi bolo uveriť takej veľkej zhode a pochopeniu. Tak či tak budem mať dostatok času na rozmýšľanie, pretože odchádza na týždenný zdravotný kurz. Nevadí, že je staršia a že má školu za sebou.