Môj monológ trval celé hodiny. Vysypal som úplne všetko, od neútešného detstva, cez problémy nielen v škole, ale aj v osobnom i profesionálnom živote až po depresívne stavy z toho vzniknuté, prameniace z mojej minulosti, ktoré som liečil alkoholom, čo sa mi takmer stalo osudné. Porozprával som aj ako som ju počul v momente keď už som bol v rukách božích, a ako som sa rozhodol vrátiť sa späť len a len k vôli nej. Nežne som ju zobral za ruku a z úst mi vyšli pravdivé slová ktoré naozaj cítim: Si jediné svetlo môjho života, si moja jediná nádej. Slzy jej stekali po tvári a ja celkom vyčerpaný som sa zmohol na jedinú otázku, ktorá hovorila za všetko. Ľúbiš ma?
Nežne a silno ma objala so slovami: ako nikdy predtým. Veľmi Ťa ľúbim. V tú osudnú noc keď som vyšiel s pravdou von aj sám pred sebou, sme spolu zaspali v zamatovom objatí. Spánok ma trochu vyliečil, ale ráno sa hlásila závislosť. Dala mi jasne pocítiť, že alkohol ma len tak nepustí. Ruky sa mi triasli, rozbolela ma hlava aj žalúdok. A vtedy som si povedal, stačí. Vymením závislosť od alkoholu za čistú a úprimnú lásku k človeku. Jednoducho to musím dokázať, stojí mi to za to. A ako som tak ležal privinul som si Danielu, jedinú spásu mojej hriešnej duše, bližšie na hruď. Cez prižmúrené oči som videl jej letmý úsmev. Pripadala mi ako bytosť z iného sveta. V tom som zacítil jej myšlienku: vždy tu budem len pre teba, som len a len tvoja. Som tvoj strážny anjel. Boh vypočul modlitbu hriešnika, a doprial mi spásu,
prekročil som hranicu míľnika, nadobúdam novú krásu.
Nežné bozky pred úsvitom rána, hrejú mi ešte ústa,
roztvorila sa nám lásky brána, duša mi už nie je pustá.
Vstúpili sme do raja veľa krát, telá spojili sa v lásky chcení,
milujem a mám ju veľmi rád, tep už stúpa, už sa mení.
Jedine ľúbiť a mať rád, a nosiť veľké obete,
vtedy sa dá milovať, vtedy je krásne na svete.

Nový život

Už mi mútne vody nekalia myšlienky,
už temnota necerí na mňa zuby,
už čiernu tmu neťahám si pred oči,
už trpká slasť bolesti sa pominula.

Dnes už som vonku so závislosti a úspešne pokračujem v štúdiu a v rozvoji tela i ducha. Slnce nám už svieti každý deň a tmu závislosti vystriedal šťastný osud našej spoločnej existencie. Ešte veľa krát sa v myšlienkach vraciam k tým osudným dňom ktoré som jednoducho musel prežiť, lebo inak by som si zrejme nevážil lásky ktorej sa mi dostalo a stále dostáva. Až teraz po dlhej dobe si uvedomujem ako blízko mi smrť dýchala na chrbát.