Anjel spásy

Prvotná myšlienka

V duši sa trápim veľmi, putujem cintorínom bytia,
bože prosím ver mi, nechce sa mi žitia!!!
Dopraj mi radosti kvet, aby som ju ľúbil,
aby bol krajší svet, tak ako som si sľúbil.

Myšlienka ma pochytila krásna, treba ju však realizovať. Čo s tým? - povedal som si. A tak, vydal som sa putovať nočným mestom. – Povymetať bary. Byť tak terazvševediaci, a vedieť čo ma čaká, možno by som doma spal, a možno nie – prebehlo mi hlavou. Zrod tej myšlienky mi dodal odvahu, a vykročil som vpred. Samozrejme celú noc som aktívne využil objatie alkoholu, takže som kľudne mohol byť aj doma. Neviem ako som sa dopravil na Internát, ale keď som otvoril oči bola to hrôza. Niekedy veru býva ráno kruté. Konkrétne dnes. Ja hlupák! -to bolo prvé čo ma napadlo -zbytočne ma len bolí hlava a je to aj škoda peňazí. Keď som konečne vyliezol z postele a doprial si výdatné raňajky – suchý rožok, vybehol som okúsiť čerstvý vzduch. Možno mi pomôže. Zamieril som do svätyne prírody, oľutovať včerajšie hriechy.

Ešte cítim v žilách čerstvú kávu, hľadím celkom do prázdna,
opäť chcem nájsť tú pravú, pokladám sa za blázna. Myslím, že len poviem slovo pekné, a to zrazu ožije,
asi mi mozog mäkne, a sen sa opäť rozpije.

Sedím na starej lavičke, pod veľkou košatou lipou a skúmam čo ďalej. Ako prežiť. V diali matne badám pohyb. Najprv je to len čierna machuľa, zdá sa mi však, že.. no nie?! Ono sa to naozaj hýbe. So zmenšujúcou sa vzdialenosťou vidím, že akási postava, ba skôr laň, sa smerom ku mne blíži. Zajastril som a už vidím ladné pohyby jej tela. Nežná tokráľovná vetra. Na svoj stav, bystrým pohľadom, prenikám jej dokonalosť. Prúdiacu od značkových tenisiek, ktoré sa striedavo dotýkajú zeme, cez obtiahnutý bežecký úbor, samozrejme tiež značkový a drahý, až po strieborné náušničky, ktoré sa jej matne ligotajú v zlatistom svetle tohto krásneho dňa. Pri pohľade na jej driek ktorý je úzky ako osika, sa mi vracia život do zničeného tela. Mám pocit akoby mi dávala niečo čo ja sám nemám. Hoci to stvorenie vidím prvýkrát v živote, normálne cítim ako mi dodáva chuť, chuť žiť. Sála z nej kvantum energie. Nádherné prsia jej splývajú s ladným krokom ako jemné morské vlny keď dopadajú na útes ktorý ich ďalej nepustí, a vráti ich späť do mora. Pohľadom už bystrejším, obdivujem tie nádherne tvarované bedrá, krásne zaoblené boky, ktoré akoby volali po dotyku lásky, po objatí nehy, po nežnom prílive slastí.