Mesto snov, alebo ako sa dá nájsť šťastie v nešťastí (rozprávanie)

„Jedného krásneho letného večera....bol krásny letný večer. Vonku bolo nádherné dovolenkové počasie. Vonku pršalo, padali krupy a fúkal čerstvý letný vetrík , ktorý susedovi sfúkol dom. A ešte krajšie bolo keď prišli vyčísľovať škody.“ Tak toto som počul povedať môjho suseda druhému susedovi.. ale len cez telefón. Ten susedov sused ktorý bol už len bývalý sused mal za suseda môjho bývalého suseda a tak teraz s tým susedom ktorý prišiel o suseda susedím ja. No čo.... vezmem kufre, pôjdem vybaliť veci a ľahnem si. No mohol by som to všetko zvládnuť keby ma napadlo že môj sused nemá iného suseda okrem mňa... a že hovoril o mojom dome. Bol som na služobnej ceste. Vlastním firmu na výrobu toaletného papiera. Vysoko kvalitného... zásobujem ním celé mesto a tak nepatrím medzi najchudobnejších. No v mojom meste môžete byť bohatší ako bohatší ....no peniaze sú vám nanič. Tu ako keby svet zaspal. Funguje tu výmenný obchod. Tak vďaka mojím výrobkom ešte žijem. Peniaze posielam mojím známym do cudziny. Aha! A aby ste mi verili že sa tu žije zle ... a obzvlášť mne... nemám žiadnu rodinu....neviem komu došli tie peniaze .... viete aké je drahé poštovné??? Ale.....veď tu nie je pošta. Vždy som privolal poštovného holuba aby to vybavil. My nemáme poštovné holuby!!! Tak som ich posielal po mojom susedovi ktorý navštevoval svojho bývalého suseda. Ten poznal moju rodinu ktorú nemám. So susedovým susedom som sa nemal veľmi v láske. Hm! Čo je teraz s peniazmi? No je to jedno. Nepotrebujem ich! Som samostatný človek ktorý k životu potrebuje len celú dedinu a toaletný papier vďaka ktorému žije!!! Ja som samostatný!!! A čo vyčísľovanie škôd???? Aj to by sa uskutočnilo keby som nežil v najväčšej diere sveta!!! Nemám dom.... a už ani toaletný papier. Všetok bol v dome. No čo! Mám ešte firmu. Mal by som keby som ju nemal doma a keby som v dome nemal všetky dokumenty. No tak sa nasťahujem do telefónnej búdky z ktorej volal môj sused svojmu bývalému susedovi. No .... čo to znamená?! Ona už nestojí. Na plagáte stálo že chcú renovovať mesto. Chcú to robiť každý rok ale keď dojde na kúpu materiálu tak im dojde že nemajú peniaze. Banka im pôžičku nedá. Veď my banku nemáme! A nemáme ani poisťovňu! Tak budem spať vonku! Och! Bolí ma hlava a mám stuhnuté celé telo a potím sa! To nič nie je. Tu musí človek aj chorobu prechodiť a vysvetliť jej že tu nemáme nemocnicu!!! A už nemáme ani lekára.....lekár bol bývalý sused môjho suseda.

Tak keď si to zhrniem: Som chorý , nemám dom ,firmu a ani jedlo .... To nie je najhoršie! Pre mňa áno ale pre iných nie. No čo. Ďalšiu noc som sa zmorený uložil na cestu že sa vyspím. Autá tu nechodia lebo nik na ne nemá. Ráno sa budím celý mokrý!!!! Preboha!!!! Taký starý hádam nie som! No bolo mokro aj okolo mňa. No to bola noc....a to prebudenie.... no idem sa napiť k potoku. Idem takých 5m a ....ja už som pri potoku? A zrazu sa potok premenil na more......asi sa mi to len zdá. Nie!!! Mňa i moje veci odplavila strašná vlna. Na zapadákov......sa rúti tisícročná voda. Odplavila mňa i moje veci. No ja už nemám ani len tú starú deravú deku. Tak len tak chodím a neviem kam ísť. Som v lese.. a čo nevidím. Môj sused je tu tiež. Vraví mi: „ Drahý sused! Čo robíš v lese? Ja zbieram huby. Je teplo , rúti sa tisícročná voda. Perfektne rastú!“ A vtedy som sa znížil k tomu že keď si sused odskočil na potrebu ukradol som mu celý košík húb. Bežím ..... strácam sa v lese... zachádzal som stále hlbšie a hlbšie. Skúsim si spomenúť. V škole nás učili.......ale my školu nemáme a ani sme nemali!!! Otec mi hovoril.....nemám otca.... mama bola slobodná !!!! Mama mi hovorievala... mama ušla!!!! Tak som len začul(slabšie lebo mi osud nepraje a na ľavé ucho nepočujem) že sa z lesa vymotám podľa hviezd(a na ľavé oko som slepý) alebo podľa potoka. No bolo zamračené a hviezdy nesvietili......potok.........zašiel som ďaleko a tisícročná voda sa tu ešte nedostala... a potok bol vyschnutý. No počkám si na vlnu kde ma odplaví... ľahol som si pod strom a nevšimol som si že čoskoro padne. Tak som čakal ešte vytrvalejšie na tú vodu a prosil som Boha....(neverím naň) aby tú vlnu popohnal. No kým som ho prosil....dobehla ku mne skupinka vlkov. Asi boli hladní ako ja... díval som sa im do očí ako oni mne a mal som zálusk na toho najväčšieho. Tak dlho som nejedol!!! No padol ďalší strom a toho vlka zabil. Osud mi dožičil niečo dobré..... vďaka Bože! Vzal som vlka na plecia a k tomu košík húb (chcel som ho predať)a v tom som mal za chrbtom vlnu... tisícročnú vodu. Tak som sa rozlúčil s vlkom a s Bohom na ktorého som začal veriť.....viem že do neba sa nedostanem lebo... sme nemali kostol a nevedel som sa modliť a neviem to ani teraz. Tak .... Zbohom!!!!
No ako ma so sebou stiahla tá vlna upadol som do bezvedomia .....stačila malá chvíľa a narazil som hlavou do stromu a prebral som sa. Aj zázraky sa dejú.... Potom mi bolo dlho zle a keď som ležal v lese.... zamyslel som sa nad tým aký pohodový život som predtým viedol.

Ležal som tam asi týždeň... potom .... v noci bola jasná obloha a vymotal som sa z lesa. Našiel som geniálne mesto v ktorom som si založil rodinu a novú firmu na výrobu ešte kvalitnejšieho a drahšieho toaletného papiera. Nie žeby predtým nebol drahý ale čo s peniazmi? Bolo to mesto snov... no po desiatich rokoch ma opustila žena ktorá si začala niečo s výrobcom kvalitných záchodových mís a odišla aj s mojimi deťmi .Moje zlaté srdce vymenila za kvalitné oceľové záchodové misy a niekoho kto sa v nich vyžíva. Zostal som sám v meste snov z ktorého sa stalo zapadákov. Mal som síce veľa susedov...... no boli to samí muži a žiadna žena.... Život bol nanič!!!!
No nemal som nič.... len tú firmu. Začalo sa mi dariť ......darilo sa mi veľmi .
Ale o 9 rokov neskôr som si mohol dovoliť počítač.... Mal som ho pripojený na Internet. A začal som chatovať.... zoznámil som sa so super ľuďmi .... konečne som našiel aj dievčatá.....;) .... viedol som celkom nudný život..... až do tej doby kedy som nestretol jedno dievča.... najprv celkom obyčajné .....ako ostatné....no keď som ju spoznával hlbšie a hlbšie zistil som že máme veľa spoločných vecí... že sme takmer rovnakí. Až na to že ona bola žena a ja....muž... (????Žeby????)
Tak som si začal uvedomovať že sa môj život obracia k lepšiemu.......až kým neprišiel účet......ktorý som nemohol zaplatiť a musel som dať mojej drahej Zbohom! Tak sa mi zrútil celý svet.... Prišiel jeden deň... Štedrý deň..... deň v ktorý človek nechce byť sám. Zazvonil môj pokazený zvonček. Asi sa ho dotkol opravár. Otvoril som.....bola to ona.....moja nádej a môj život!!! Vrátila sa mi chuť do života a aj moje peniaze lebo za tie roky sa zo mňa stal starý ,protivný, plesnivý dedo, plný egoizmu a nesmierne lakomý. Samota ma zmenila......k horšiemu..... no keď ma raz niekto prefackal a otvoril mi oči uvedomil som si čo mám!!!
Áno... zápal slepého čreva. Bola pri mne ....tak som sa cítil lepšie. A ona tiež lebo mi chcela oplatiť toho starého ,lenivého a lakomého deda. Zmenil som ju ja a jej peniaze o ktoré som ju chcel okradnúť. Stala sa z nej stará ,protivná a lenivá babka. No raz ju niekto prefackal a povedal jej čo vlastne je .
Tak sme si obaja uvedomili čo máme!!! (Slepé črevo jej odstránili keď bola malá).