Už dlhšiu chvíľu sa mi zdalo, že čierny mercedes idúci za mnou ma sleduje. A teraz keď som odbočil doprava a on opäť za mnou odbočil, už som prestal pochybovať. V rádiu práve bežali správy: „ zo Slovenska dnes odletí vládny špeciál s prezidentom najmocnejšej zeme sveta naspäť do vlasti. O výsledkoch rokovaní vás milí poslucháči budeme informovať neskôr, pretože všetko prebiehalo za zatvorenými dverami...“ Samé hlúposti, aj tak nás chcú len vycucať – pomyslel som si a dal som radšej tichšie rádio. Vtedy na rande som prišiel pešo, tak tu niekde zaparkujem. Okrem toho, že si zopakujem situáciu, ešte aj zistím kto ma to vlastne sleduje a čo chce. Medzitým sa mi partia dvoch zabijakov vkradla do pracovne a prerábala smrtiace nástrahy. Dávno-pradávno by boli zobrali môj zázrak vedy a techniky, ale najprv by museli ich vedci vedieť na akom princípe funguje. Nevedeli to, aj keď dokumentáciu mi odcudzili hneď dva dni po tom ako som svoj nápad uverejnil na Internete. To sa mi vtedy dostalo výsmechu, a dokonca aj od uznávaných inštitúcií. Vraj nevyčerpateľný zdroj energie?! Nezávislý od dodaného množstva?! Každý druhý výskumný ústav, z tých čo som oslovil k spolupráci ma doporučil na psychiatriu. Nemal som ani podporu, ani plány od svojho projektu. Zariadenie som vždy spúšťal až po vložení dvadsaťpäť miestneho kódu, čo bol ďalší zložitý oriešok pre tých čo si robili na môj vynález nároky, bez licenčnej zmluvy. Z toho dôvodu dospeli vládcovia mojich únoscov k názoru, že ak nechápu tomu čo robím, tak to bude potrebné zničiť, mňa, moju kolegyňu a priateľku zároveň, dopraviť do ich laboratórií, či skôr väznice, kde ďalej budeme môcť pracovať v ich prospech.Keď som zbadal, že z mercedesu vystupuje pekná, mladá žena, tak miera môjho prekvapenia bola obrovská. Div, že som nespadol na zadok keď si to bez okolkov namierila rovno ku mne. Práve som zamykal auto, keď sa pri mne zastavila. Zopár výhražných e-mailov som dostal, ale že by niekto ma chcel vyriešiť takto rýchlo a drzo? To som však netušil, že sa v nej mýlim, lebo tretí kumpán tých dvoch čo sa mi hrabali v byte ma dôkladne prenasleduje celou cestou bez toho aby som o tom vôbec vedel. Oslovila ma menom.
- Áno to som ja, potrebujete niečo? – odvetil som
- Vieš – začala neisto- neviem ako Ti to mám povedať...
- prepáč slečna - skočil som jej do reči – ponáhľam sa, môžeš mi to povedať aj po ceste. A vykročil som smerom na dohodnuté miesto.
- vieš, -znovu začala- veľmi sa mi páčiš a už dlhší čas Ťa pozorujem. Si pekný a určite aj dobrý chlap. Preto Ťa chcem pozvať na rande.