– dokončila.
Ešte som ani nestihol byť celý mimo od prekvapenia, keď veselo pokračovala ďalej vo svojom začatom monológu:
- prepáč ak sa ti pletiem do života, že Ťa neustále sledujem na každom kroku, určite si si toho už všimol...
Jasné, že som si všimol pár zvedavých očí čo stále po mne zízajú, ale nepripadali mi ako jej. Kto ma to potom sleduje? – spytoval som sa sám seba. ...ale Ty si taký záhadný človek a je Ťa ťažko stretnúť v meste.
Po tých slovách sa mi naježila koža. Keby ma tak sledovala ako hovorí, tak by určite vedela, že mám priateľku. Alebo je natoľko drzá, že nemá štipku úcty. Alebo, na druhej strane je taká hlúpa, že nevie čo činí. Tak či tak mi stúpol tlak. Dosť na to, že už naozaj meškám na rande, ešte musím počúvať aj takéto rozprávky. No nič zoberiem ju za svojou drahou a krásne jej všetko vysvetlíme aby si dievča nerobilo plané nádeje. Celou cestou mi niečo rozprávala o tom, že ako som jej padol do oka a, že určite mi nie je ľahostajná...bla...bla.. Vždy keď som jej chcel vysvetliť, že sa mýli, mi znovu skočila do reči a mlela si ďalej svoje. Jej drzosť ma začala „vytáčať “ do krajností. Chvála bohu konečne vidím vytúžené miesto, na ktorom je moja milovaná polovička. Konečne žena mojich snov. Postáva ako vtedy, otočená môjmu smeru chrbtom a snaží sa ma vyzerať z druhej strany, aj keď dnes už dobre vie s kadiaľ prídem. Tento krát mám však so sebou prekvapenie, ktoré stále niečo rozpráva a ja ho už dávno nevnímam. Zadíval som sa do priateľkiných hnedých vlasov, ako sa s nimi vietor poihráva, ako vytvára vlnku za vlnkou začínajúc od ucha a končiac na jej hebkých ramenách. Práve teraz mal prísť ten osudový moment keď som ju po prvý krát oslovil a po prvý krát vzhliadol jej nádherné, úprimné a hlboko zmyselné hnedé oči. Prvé čo mi vtedy prebehlo hlavou bolo: chcem ju ! To nebola len fyzická náklonnosť pekných tiel, to skočila preskočila ikra medzi dvoma dušami ktoré sa hľadali. A teraz sa to malo stať znovu. Malo. Mali sme si prvý krát podať ruku, mal som počuť vytúžené: „Daniela, aj mňa teší.“ A mal padnúť zoznamovací bozk, pri ktorom sme sa o kúsok pohli k sebe, a v tom momente keď sa intímna vzdialenosť dvadsať centimetrov porušila u obidvoch, som ako zvyčajne zazrel záblesk budúcnosti. Bol to tak silný moment, že hneď som vedel, že je to tá pravá ktorú hľadám, ktorá ma nikdy neopustí, s ktorou budem - a aj som - šťastný. Rozumieme si na celej úrovni. Zoznámil som sa s ňou cez Internet v čase keď som samozrejme nikoho nehľadal. Len tak som lietal po sieti, pozeral si svoje referáty, keď mi prišla správa sms: Máte nový e-mail vo vašej schránke. Tak som si ho prečítal. Pýtala sa ma či by sme si mohli písať lebo vraj na prvý pohľad vyzerám byť celkom slušný chlapec. A nakoniec sa so zopár e-mailov vykľulo rande.