Keď som chcel prudko vyraziť dopredu, tak ma zdrapil za golier a v okamžiku ma akoby priateľsky objal okolo krku a tváril sa, že mi niečo vysvetľuje, lebo ľudí bolo navôkol stále dosť. Vysvetlil mi to však stručne. -ešte raz, a zabijem Ťa na mieste. Keď ale budete poslúchať tak sa nikomu nič nestane. A teraz padaj do auta – prikázal mi perfektnou slovenčinou môj únosca. Všetko sa zbehlo neuveriteľne rýchlo. Ja ani neviem ako som už sedel v tmavo zelenej Vectre. Šofér nás už očakával s naštartovaným motorom. Danielu odvliekli do modrého BMW. Obidve autá stáli na Slovenských EČV. Rozmýšľal som ako sa z tohto svrabu dostať a zachrániť Danielu. Moje znalosti bojového umenia mi budú asi oproti týmto zabijakom málo platné. Usadený som bol na zadnom sedadle. Môj únosca bol vedľa mňa ako obor. Vyzeral, že by si kľudne mohol merať sily s Ronie Colemanom, alebo s Arnoldom Schwarzeneggerom, ktorý obaja boli víťazi Mr. Olympia, najprestížnejšej kulturistickej súťaže sveta. Danielini únoscovia boli asi iba o hlavu väčší o do mňa, ale tiež riadny chlapi. Na svojho šéfa, ako som sa neskôr dozvedel, však rozhodne nemali. Hora svalov mi podala môj pracovný kufrík.
- otvor to! – vyštekol.
Otvoril som, a nestačím sa čudovať. Nachádzam všetku svoju dokumentáciu, k projektu, osobné doklady, pas, diskety a ešte nejaké tie drobnosti z domu. To sa mi už prestávalo páčiť. - niekam cestujeme ? – zámerne som sa spýtal v množnom čísle, aby som mohol ďalej pokračovať v zisťovaní či počítajú aj s Danielou, a či opustíme republiku.
- pôjdeme na malý výlet – ubezpečil svalovec moje chmúrne predpoklady.
Ani nie po dvoch minútach jazdy sa ozvalo z vysielačky:
Aligátor hľadá King-konga, Aligátor hľadá King-konga. Aké pôsobivé meno – napadlo mi.
- Kong počúva – povedal svalovec vedľa mňa.
- ten kretén Dikobraz nezobral pre tú pipku pas – zaznelo z komunikačného zariadenia ktoré mali každý dôkladne ukryté zrejme niekde na golieri.
- tak nech maže pre to! Keď ho zabudol nech ho donesie – prikázal rázne King.
- zabezpečím. Koniec – odznela odpoveď. Modré BMW s Danielou ktoré išlo o tri autá pred nami, odbočilo smerom k nášmu domčeku, ktorý máme v prenájme. My sme pokračovali ďalej v jazde smerom na letisko. Letisko ? – zháčil som sa. To som zvedavý čo plánujú. Predsa na letisku sú najprísnejšie kontroly. Urputne som začal rozmýšľať ako sa bude ďalej náš osud vyvíjať. To by mi tak chýbalo ku šťastiu, zostať sám v tomto chorom svete. Medzitým Dikobraz vystúpil z modrého BMW ktoré sám zaparkoval o podial nášho domčeka a Danielu so strážcami nechal vo vnútri. Na okraji cesty sa poobzeral a keď zbadal prázdnu vozovku tak prebehol na druhú stranu.