Súkromný list

Milý dedko!

Bolo pekné letné popoludnie a ja som ležala v posteli. Zrazu zazvonil telefón a v ňom sa ozvala moja mama, aby som prišla za tebou, že je s tebou zle. No ja som to nebrala vážne a neprišla som.
Večer som však mala čudný pocit. Vtom, ma z premýšľania prebralo zvonenie telefónu. V telefóne som počula iba plač a už som vedela o čo ide. Mama mi v ňom s plačom a bolesťou v srdci oznamovala, že dotĺklo srdce, ktoré sme tak milovali. Ani si sa so mnou nestihol rozlúčiť, ty si len tak bez slova rozlúčky odídeš a nikomu nestihneš povedať zbohom. Veď som ti chcela ešte toľko toho povedať. Vždy som prišla za tebou, porozprávala ti o svojich problémoch a ty si mi poradil. Naše zážitky nám už nikto nevymaže z pamäti, ale raz príde čas a ja zabudnem. Jedna príhoda mi však ostane v pamäti navždy. Každé prázdniny som strávila u Vás a práve z prázdnin máme najviac zážitkov. Ráno si ma stále budil s tým, že ti treba pomôcť zbierať lipové kvety na čaj. Kým som však vstala z postele, ty si už vybehol von a ja som ťa musela dobehnúť. No raz som ťa nestihla a stratila som sa. Celý deň som strávila v lesíku. Strašne som sa bála, keď som začula nejaké kroky. Potom som však zazrela tvojich spolupracovníkov, ktorí ma odviezli na policajnú stanicu. Tam si ma čakal ty s úsmevom na tvári. Myslela som, že budeš na mňa kričať, ale ty si to zobral ako ponaučenie. Neskôr si mi to všetko vysvetlil a ja som pochopila o čo išlo. Chcel si ma len poučiť, aby som nebola taká lenivá. A dodnes ti zato ďakujem. Naša príhoda skončila s dobrým koncom. Zavolal si svojich spolupracovníkov na čele so mnou do dedinskej krčmy. Tam si mi kúpil moju obľúbenú kombináciu chrumky a malinovku. No odvtedy už prešlo niekoľko rokov a ty tu už nie si. Stále hľadám tie správne slová, ktorými by som vyjadrila svoje pocity.
Navždy si nám odišiel pred dvomi rokmi a odvtedy je tvoja posteľ prázdna. Niekedy, keď vchádzam do tvojej izby, tak sa zastavím a poviem si ´´ veď ty tu už nie si ´´. Ale ja verím, že ty ma vidíš a v živote mi ešte veľakrát pomôžeš, tak ako si mi pomáhal, keď si ešte bol s nami.


PS: Dedko strašne mi chýbaš!.