Nejeden znás sa určite zamýšľa nad svojou rodinou. Rodinou, ktorá je základom života. Je mnoho rodín, ktoré ani nevedia, čo je to harmonický zväzok. Žiaľ žijeme v dobe, ktorá na ňu kladie mnohé starosti.
Myslím si, že rodina by mala obsahovať predovšetkým citovosť. Deti, ktoré vyrastajú a nedostáva sa im citu trpia týmto nedostatko do konca života. Rodičia častokrát nemajú na svoje deti vôbec čas. Dieťa len počuje:"daj pokoj, nezavadzaj tu, nemám čas, neotravuj nás..." V srdci dieťaťa sa utvorí prázdne miesto. Miesto, ktoré nikto nikdy nenaplní. Mnoho ľudí si však myslí, že rodina utvoriť ju je to najdôležitejšie. Myslím si, že biologicky stvoriť dieťa, ktoré je súčastou rodiny je to naj jednoduchšie. Postarať sa však o ňu, dať jej pevné základy, zabezpečiť ju po finančnej, sovciálnej stránke je omnoho dôležitejšie a náročnejšie. Je však mnoho detí, ktoré nemajú rodinu. Nemajú otca, nemajú mamu, súrodencov. Sú sami. Vyrastajú v detských domovoch, na miestach, ktoré nie sú domovom. Načo potom stvoria ľudia, ktorý sú vraj dospelí dieťa?
Aby mu vzali rodinu, vzali základ a dali ho do detského domova?
Prečo sa ľudia trochu nezamyslia?
My sme mladí ľudia, sme základom ľudskej spoločnosti. Preto, porozmýšľajte či krok, ktorý v živote spravíme je ten správny, pretože späť sa už ťažko vracia.