Bolo dvanásť hodín, keď Fruniho začalo bolieť brucho. Aj keď sa prehýbal v bolestiach, nebolo to až také strašné, ako keď mu ohlásili, že jeho štrnásťročná dcéra čaká dieťa so starým delikventom. A keďže Fruni nechcel dopovať svoj organizmus tými malými, chutnučkými, ružovučkými tabletkami, ktoré tak prospievajú organizmu, odišiel k doktorovi. Hneď po vstupe do čakárne sestrička otvorila dvere a samozrejme IHNEĎ (!) ho pozvala dnu. Akonáhle uvidel doktor tú napodobeninu človeka, vyskočil zo stoličky, odhodil obed – veď dojesť ho môže kedykoľvek – a začal sa venovať príchodiacemu. Ako naschvál, pacient dostal zápal slepého čreva a tak musel ísť pod chirurgický nôž. Doktori neváhali ani minútu, dezinfikovali postihnuté miesto, buchli Fruniho kladivom po hlave – čo už, keď anestetiká sa minuli – a začali toho neviného človeka porcovať. Po úspešnom vytiahnutí malého kúsku, ktorý bol príčinou tých veľkých ťažkostí, pacienta zlátali dokopy a poslali na pooperačné. Samozrejme so všetkým komfortom – izba pre jedného, nastaviteľná posteľ, televízor napojený na satelit a nesmieme zabudnúť na najnovšiu hraciu konzolu s bojovými hrami! V tejto ubytovni mohol homo sapiens stráviť aj rok, ak sa mu nechcelo opúšťať nemocnicu. Samozrejme zadarmo. Veď poisťovne predsa všetko hradia! No ako vždy, všetko krásne musí mať svoj koniec. Po tejto príjemnej skúsenosti sa Fruni vrátil domov a ďakoval pánbožkovi, že mu doprial takú krásnu dovolenku….