Bol som z toho taký sklamaný... a keď moja pracovná doba trvá len 5 hodín .. už som mal po nej. Ešte ma čaká večerná škola... no ale keď ja som sa nič neučil. Spravilo mi to tak dobrú náladu.. veď každý predsa túži po načerpaní nových vedomostí.. Koho by už len bavilo mať víkend.. oddychovať.. nič nerobiť a zabávať sa podľa vlastného vkusu? Už som ani nemohol dospať.. strašne som sa tešil na ten zhon...s akou obrovskou radosťou sa zaplnia školské lavice.. a najviac som sa tešil na Biológiu. Koho už by len nezaujímalo ako si prvý človek čistil zuby?
Na svete asi taký človek ani neexistuje. J
Tak som tam teda došiel.. došiel by som keby ... keby dnes škola nebola zatvorená. Bol som tak strašne „sklamaný“. Tak som sa pobral na rogale domov.. pristál som susedovi rovno na dvore kde som ho vyrušil nie v moc vhodnej chvíli. :-[ aspoň sa mi zdalo podľa toho čo som zažíval s Jožkou asi pred dvadsiatimi rokmi. Tak som teda odišiel. Nie z vlastnej vôle.. Rozmyslel som si to až vtedy keď ma začal naháňať so sekerou. Tak som dotiahol rogalo domov.. celý spotený som sa odobral do spálne.. prezliekol sa , išiel zobrať od najstaršej dcéry podporu a hop sa do krčmy. Ja som Ti Vám tam stretol takú dievčinu ako z rozprávky.. Tá postava, nos, oči , uši , spôsoby... vyzerala ako tá učiteľka z rozprávky „Dívka na košteti“..
Tak som sa zľakol že ma to zahnalo až domov ...k Jožke. Až po tomto zážitku mi došlo aká je krásna.. Celý dobitý som si chcel ľahnúť do postele keď tu Jožka na mňa kričí že som zabudol ísť kúpiť čokoládu. Tak som kráčal celých 5 km do obchodu. Tu v meste nie sú potraviny ...je tu síce krčma ale predávajú tu len pivo ... rogalo som radšej nebral.. tak som sa rozhliadol po tej krásnej prírode. Rozhliadal som sa až tak že som zakopol a rozbil si nos.. Bol som v strede cesty.. ísť domov čí do mesta? Keby Jožka videla že nemám čokoládu asi by ma dorazila...idem do mesta. Tam ma teda ošetrili.. Tak ma nakoniec sanitkou odviezli domov ... a tam bezradná Jožka vraví že dcérka Amanda nám zabudla povedať že má dnes stužkovú. Jožka vie že som vyučený krajčír.. i povedala nech ju zmeriam. Tak som vytiahol giga-meter a začal ... miery 90 –125 – 140. Bolo to ako šiť na ihlan. Tak som strhol záves a nejako ju obliekol. Pýtala sa ako vyzerá ale keď som nemal chuť na hádky a nos som mal už rozbitý povedal som že výborne. Tak sme teda išli.. ja som sa na oslave napil (opil) .. a Jožka si menila miery.. nabudúce to bude ako šiť na.. to sa ani nedá povedať.