Mesto snov, alebo ako vyzerá taký normálny deň v ňom (rozprávanie)

Bývam a žijem vo svojom skromnom domčeku v Meste snov 2 s mojou milovanou manželkou a piatimi deťmi. Opíšem Vám ako vyzeral jeden krásny deň u nás doma. . Je ráno.. Pol piatej a moja manželka Jožinka už vstáva. Vždy počítam s tým že ma o šiestej zobudí. Pripraví raňajky .. dá sa trochu do poriadku predtým než ju vidím. Nikdy som ju nevidel odlíčenú tak dbá na to aby sa tak nikdy nestalo. Vraj by sa všetko zmenilo. Síce ju nechápem ale keď inak nedá.. Je šesť hodín a mňa zobudila vôňa peroxidu ktorý si Jožinka kydá na hlavu. Dojdem do kuchyne a pozriem sa na moje vodotesné hodiny... (sú od Vietnamcov takže nepochybujem o ich kvalite) pol ôsmej. Nie.. „Jožina ! Ty si ma nezobudila....prečo? Teraz nestihnem odviesť deti do školy...“ I utekala Jožina za svojím manželom Demeterom. Bol som celý rozzúrený a ... nevnímal som tie keci čo mi vraví. Rýchlo som sa obliekol...
Stále som si tuho opakoval. „ Vezmi si dve iné ponožky.. zabudni si svačinu.. zabudni kde sú kľúče od auta ... zakopni na prahu a naraz si palec na nohe...“ Na nič som dúfam nezabudol.. Po dlhom hľadaní kľúčov som nasadol do auta.. Jožina ich zase dala Eugenovi nech ich postráži kým budem v krčme.. Naštartoval som tú starú dodávku z reklamy na lepidlá od firmy Henkel a .. ona nič. Moje tri zúfalé deti mi držali nôž pri hlave .. (cez prázdniny boli na zjazde anarchistov a skinov. ) Vyhnal som ich von.. hádam to nejako roztlačíme. No môj prvorodený syn sa neudržal a.. tak mi zostali dve deti. Tak sme roztlačili auto no ale nedošlo nám že by bolo dobré keby v ňom niekto sedel a začal šoférovať.. tak moja dodávka sa spustila dole skalnatým svahom.. a skončila v čističke.. No krása... ale spomenul som si na to staré rogalo ktoré máme stále na povale.. Vyhnal som poň moje deti.. ja som vedel prečo ich chcem mať päť. ;-)
Deti a aj ja sme už síce dve hodiny meškali ale nevadilo nám to. Veď cesta pešo trvá 15 minút.. ale načo si odierať nohy.. Tak všetci traja hop na rogalo a hurá do školy.. Tak deti som udrel po rukách rovno nad školu a ja som si pohodlne cestoval do mojej firmy na výrobu toaleťáku. Začiatočná bilancia dneška je : Narazený palec, možno dve mŕtve deti a zničené transparenty za 50 000 .. no už chápem že život za niečo stojí.. Dorazil som teda do firmy s dve a pol hodinovým meškaním... veď som predsa šéf ...môžem si to dovoliť. Ale matne si spomínam že tu dnes bola kontrola... a že som mal uzavrieť obchod s výnosom dva milióny.

Bol som z toho taký sklamaný... a keď moja pracovná doba trvá len 5 hodín .. už som mal po nej. Ešte ma čaká večerná škola... no ale keď ja som sa nič neučil. Spravilo mi to tak dobrú náladu.. veď každý predsa túži po načerpaní nových vedomostí.. Koho by už len bavilo mať víkend.. oddychovať.. nič nerobiť a zabávať sa podľa vlastného vkusu? Už som ani nemohol dospať.. strašne som sa tešil na ten zhon...s akou obrovskou radosťou sa zaplnia školské lavice.. a najviac som sa tešil na Biológiu. Koho už by len nezaujímalo ako si prvý človek čistil zuby?
Na svete asi taký človek ani neexistuje. J
Tak som tam teda došiel.. došiel by som keby ... keby dnes škola nebola zatvorená. Bol som tak strašne „sklamaný“. Tak som sa pobral na rogale domov.. pristál som susedovi rovno na dvore kde som ho vyrušil nie v moc vhodnej chvíli. :-[ aspoň sa mi zdalo podľa toho čo som zažíval s Jožkou asi pred dvadsiatimi rokmi. Tak som teda odišiel. Nie z vlastnej vôle.. Rozmyslel som si to až vtedy keď ma začal naháňať so sekerou. Tak som dotiahol rogalo domov.. celý spotený som sa odobral do spálne.. prezliekol sa , išiel zobrať od najstaršej dcéry podporu a hop sa do krčmy. Ja som Ti Vám tam stretol takú dievčinu ako z rozprávky.. Tá postava, nos, oči , uši , spôsoby... vyzerala ako tá učiteľka z rozprávky „Dívka na košteti“..
Tak som sa zľakol že ma to zahnalo až domov ...k Jožke. Až po tomto zážitku mi došlo aká je krásna.. Celý dobitý som si chcel ľahnúť do postele keď tu Jožka na mňa kričí že som zabudol ísť kúpiť čokoládu. Tak som kráčal celých 5 km do obchodu. Tu v meste nie sú potraviny ...je tu síce krčma ale predávajú tu len pivo ... rogalo som radšej nebral.. tak som sa rozhliadol po tej krásnej prírode. Rozhliadal som sa až tak že som zakopol a rozbil si nos.. Bol som v strede cesty.. ísť domov čí do mesta? Keby Jožka videla že nemám čokoládu asi by ma dorazila...idem do mesta. Tam ma teda ošetrili.. Tak ma nakoniec sanitkou odviezli domov ... a tam bezradná Jožka vraví že dcérka Amanda nám zabudla povedať že má dnes stužkovú. Jožka vie že som vyučený krajčír.. i povedala nech ju zmeriam. Tak som vytiahol giga-meter a začal ... miery 90 –125 – 140. Bolo to ako šiť na ihlan. Tak som strhol záves a nejako ju obliekol. Pýtala sa ako vyzerá ale keď som nemal chuť na hádky a nos som mal už rozbitý povedal som že výborne. Tak sme teda išli.. ja som sa na oslave napil (opil) .. a Jožka si menila miery.. nabudúce to bude ako šiť na.. to sa ani nedá povedať.

Tak sme sa teda zabávali a tancovali až do rána... všetci nám hovorili akí môžeme byť šťastní.. že to čo máme my moc ľudí nemá. Presne tak...takú odpornú migrénu , opicu +
Salmonelu má málokto. 1. Včera sme to prehnali s pitím... 2.To vyplýva z prvého 3. Tá škola si nemôže dovoliť žiaden luxus... Ale aj tak sa máme fajn.