Začal som sa vyhovárať, lebo som tej jeho rozprávke neveril ani slovo. Chlapča bolo ale vytrvalé, nijako sa nedalo odbiť. Jeho ohromná dotieravosť, mi začínala liezť na city. Potom sa neviem odkiaľ, objavil pri mne dospelý chlap, dosť drzého výzoru a začal mi dohovárať. Predstavil sa ako jeho brat. Mráz mi prebehol po chrbte. Vyzeral ako človek ktorý by ma zabil za dva ruble. Nebezpečne pomaly sa ku mne obe indivíduá začali približovať, čo sa mi vôbec nepáčilo. To by mi tak chýbalo aby ma ozbíjali. Našťastie sa vo dverách objavili hliadkujúci policajti. Okamžite, ako ich obaja zlodeji zbadali, sa odo mňa neuveriteľne rýchlo vzdialili do svojich pelechov. Vydýchol som si. Tento krát som mal šťastie. Policajti zostali vo vnútri stanice. To, že zotrvali vo vnútri mi zachránilo kožu, lebo mám zo sebou výplatu za dva mesiace. Dva dlhé mesiace som makal v Moskve aby som mohol uživiť rodinu. Ženil som sa pred piatimi rokmi. Päť rokov bývame u ženiných rodičov. Žijeme v chudobe, ale šťastne. Až teraz, keď nás životná úroveň donútila, som sa vybral obzrieť si Moskvu. Keby sa mi podarilo zohnať prácu aj pre manželku, mohli by sme sa nasťahovať do hlavného mesta. Dve hodiny mi ubehli rýchlo, lebo som uvažoval nad šťastnou budúcnosťou. Prepočul som hlásenie o príchode vlaku a až samotný hluk lokomotívy ma prebral z úvah. Konečne je tu. Postavil som sa a vydal sa smerom k nástupišťu. Chytro som sa premotal cez zástupy vystupujúcich a usalašil sa vo vnútri oceľového monštra. Teraz ma čakajú dva dni cesty cez samý sneh a mráz až po miesto kde vystupujem. Potom ešte tristo kilometrov autobusom a som doma. Už teraz sa neviem dočkať. Je deväť hodín ráno. Keďže som celú noc spal v miestnom hoteli, teraz sa mi naozaj spať nechce. Preto som začal spomínať a rozmýšľať. Ale aj to ma prestalo po chvíli baviť. Už aby som bol doma.
Našťastie som si so sebou vzal dostatok novín a časopisov. Viem, že celý deň budem mať čo čítať. Zajtra ma to omrzí. Potom si nájdem niekoho na dobrú debatu alebo na šachy. Plán som si zvolil jednoduchý a účinný. Opäť všetko prebiehalo ako som chcel. Prvý deň som celý strávil nad novinami. Popri tom som vylúštil asi dvadsať tajničiek. Večer, keď som sa pomaly ukladal do lôžka, ma zaskočil veľmi divný pocit, pri náhodnom stretnutí pohľadov s mužom v náprotivnom lôžku. Vyzeral ako typický mafián. Holá hlava, zavalitá, svalnatá postava. Radšej som zatvoril oči, lebo som nemal chuť kaziť si noc skúmaním toho človeka. Celú noc som tvrdo prespal. Ráno, vlastne až doobeda som vyliezol z postele.