Zatlačil som mu oči aby som aspoň niečo pre neho urobil. Pozrel som mu pod sako, či tam má zbraň. Mal. Vzal som si ju aby som mohol postrieľať tie šelmy čo ma chceli zožrať. Vošiel som do ďalšieho vagóna aby som pokračoval vo svojej misii. Bol to tiež luxusný vozeň s posteľou, skriňami, barom a malým stolíkom opretým pri stene a dvomi stoličkami pri ňom. V jednej sedel mŕtvy generál s niekoľkými strelnými ranami po tele. Spoznal som ho podľa výložiek. A až potom mi to zapálilo. Tá helikoptéra, to boli teroristi z hnutia Bieli medveď, a tento pán generál je generál protiteroristických jednotiek. On stojí za úspechmi svojich ľudí. Vďaka nemu bol bieli medveď len neškodný macko. Zdá sa však, že malý maco dorástol na veľkého medveďa. Sú to beštie a nie ľudia. Zabiť toľkých nevinných, len pre nahrabanie moci.
Hneď som si spomenul na Afgánske zverstvá. Musel som si sadnúť aby ma neprevalcovali tie strašné tiene minulosti. Obrazy sa mi vytratili spred očí a začalo mi pišťať v hlave. Prichádzala ďalšia búrka svedomia. Zvuk jasne zosiloval a naberal na intenzite. Zrazu ale zavládlo ticho. A opäť sa mi pred očami vyjavilo Afgánske peklo. Na čelo mi začal vystupovať pot, ticho sa mi zarezávalo hlbšie do tela ako mráz, také bolo nepríjemné. Vnímal som obrazy bez zvuku. Periférnym videním pravého oka som zbadal pohyb, keď som sa pozrel tým smerom, vykríkol som strašným údivom. Generál sa ku mne približoval ako skutočný zombie. Pomalým mĺkvym krokom, meral si to rovno ku mne. V očiach mal jasný chlad, vanúci záhrobím. Srdce som cítil nielen v krku. Pristúpil ku mne a veľmi pomaly začal rozprávať. - Ty si na vine! Prečo si hral šach s jedným z mojich strážcov? Teraz som mohol ešte žiť.
Nezmohol som sa na jedinú rozumnú odpoveď, taký som bol vystrašený. Potom pokračoval veľmi divne.
- teraz si na ťahu Ty, teraz ste na ťahu Vy, - chrapľavý hlas sa mu začal meniť na hlas môjho holohlavého šachového protihráča. Potom už generál hovoril jasným hlasom svojho strážcu.
- človeče, čo je s vami? Nič sa vám nestalo?
A vtedy sa mi celá realita zliala do jediného bodu pred očami. Pre istotu som ich zatvoril. Hneď na to som ich ale musel otvoriť, lebo niečo so mnou prudko zatriaslo. Bože to bol šok. Pozerám sa priamo do tváre svojmu holohlavému protihráčovi. - naozaj ste v poriadku, nemávate výpadky vedomia, nie ste prepracovaný? – spytoval sa ma holohlavý muž.
Absolútne nechápavo som na neho pozeral, nemo s otvorenými ústami som sa poobzeral vôkol. Sedím v reštauračnom vozni a hrám šach.