Diazepan alebo Rohypnol). Tam dochádza k abstinenčným príznakom dvakrát - najprv po vynechaní alkoholu, a neskôr po vynechaní benzodiazepinov s dlhším účinkom. Tolerancia je skrížená, a sám chorý potom nevie z čoho sa trasie. Niektoré spoločnosti sú voči alkoholizmu tolerantné (východná Európa), iné menej (severná Európa). Preto liečba často nezačína v tomto štádiu, ale až po vzniku problémoch v zamestnaní a v rodine, často nariadením súdu ako ochranná liečba. Mnohí epizodickí pijani sa liečia sami ambulantne Antabusom, pričom po liečbe niekoľko týždňov abstinujú. Obe skupiny si však musia uvedomiť, že ani niekoľko mesiacov trvajúca abstinencia neznamená úplne vyliečenie a obnovenie schopnosti piť s mierou. Po obnovení pitia sa znovu objavuje strata kontroly pitia. V ambulantnej liečbe sa najčastejšie používa disulfiram (spomínaný Antabus), ktorý sám o sebe nemá nepríjemné účinky. V spojení s alkoholom blokuje aldehyd dehydrogenázu so vznikom nepríjemných príznakov (búšenie srdca, pocit horúčavy, zvracanie). Ťažší stupeň alkoholovej závislosti vyžaduje najčastejšie hospitalizáciu, najlepšie v špecializovanom ústave. Často je potrebné liečiť kombinovanú závislosť: alkohol + drogy + lieky + hracie automaty. Po zvládnutí príznakov telesnej závislosti je dôležitá individuálna a skupinová psychoterapia. Dôležitá je zmena systému hodnôt, pracovná terapia a zdôraznenie výhod, najmä telesných, ktoré abstinencia umožňuje (zlepšenie spánku, neprítomnosť abstinenčných príznakov, zlepšenie výživy a pod.)
Rehabilitácia a resocializácia je rozhodujúcou fázou liečby, pretože rozhoduje o zaradení chorého späť do rodiny, práce a spoločnosti. Pacient i okolie si musia uvedomiť, že celoživotná abstinencia je nevyhnutná. Dôležitá je motivácia, a pri správnej rehabilitácií sa 50 - 70 % alkoholikov trvale vylieči.
Ďakujem za pozornosť.