Alkohol (rétorický prejav)

Vážený pán profesor, vážené spolužiačky

Každý deň sa môžeme v médiách stretnúť s informáciami o zvyšovaní počtu ľudí závislých na drogách a o gambleroch. Už menšia pozornosť sa venuje ľuďom závislým na alkohole, ktorý je témou môjho prejavu. Na Slovensku je 150 000 registrovaných alkoholikov a ich počet sa neustále zvyšuje. Okrem toho môžeme len odhadovať koľko žien a mužov, ktorí nie sú registrovaní nadmerne pije, pretože alkohol je u nás až príliš tolerovanou drogou. Je to smutné, keď si uvedomíme aké škody spôsobuje na zdraví človeka, koľko rozvrátených rodín má na svedomí, nehovoriac už o kriminalite.
Závislosť na alkohole spôsobujúca rodinné a pracovné problémy sa považuje za ochorenie (číslo diagnózy F10) a vyžaduje ambulantnú, častejšie hospitalizačnú liečbu. Predpokladajú sa genetické preddispozície k vzniku alkoholizmu najmä od biologických otcov.
Chronický alkoholizmus vzniká väčšinou veľmi pomaly a nenápadne, často v priebehu 10 - 20 rokov, takže varovné príznaky väčšinou okolie nepostrehne. Preto je začiatok liečby často oneskorený, kedy je u chorého už množstvo iných psychických i fyzických ochorení. Prvým prejavom je vyhľadávanie alkoholu nielen pri spoločenských podujatiach, ale i ako lieku. Na odstránenie zábran, strachu, depresie alebo nespavosti. Postihnutý sa často vyhýba pitiu v spoločnosti a pije tajne - sám, vtedy keď cíti potrebu. Okolie si túto fázu málokedy všimne, pretože postihnutý má vypestovanú dobrú toleranciu, nejaví príznaky opilosti a nemá problémy v práci ani v rodine. V ďalšom štádiu dochádza k telesnej závislosti, k ranným trasom a agitovanosti a odstraňovaniu týchto príznakov ďalším alkoholom (metóda "klin klinom"). Toto štádium je križovatka, z ktorej sa niektorí dokážu ešte sami vrátiť a prestať piť bez pomoci, iní sú o tom presvedčení, ale sami bez pomoci okolia to nedokážu. Alkoholik vie veľmi dobre sám pred sebou zdôvodniť prečo pije (zlý šéf, manželka, spoločenské problémy). Typický a varovný je najmä prechod od menej koncentrovaného alkoholu (pivo, víno) k tvrdším druhom, alebo k ich kombinácií. Zatiaľ čo predtým postihnutý inklinoval k jednému druhu alkoholu, obľúbenej značke piva alebo vína, v tomto štádiu už vyhľadáva všetko čo obsahuje alkohol a kupuje si tzv. ploskačky alebo ťapky (malé ploché fľaše), ktoré pre istotu nosí pri sebe pre prípad objavenia sa abstinenčných príznakov. Najnebezpečnejší typ závislosti je kombinácia alkoholu s predpisovanými liekmi na upokojenie a na spanie (napr.

Diazepan alebo Rohypnol). Tam dochádza k abstinenčným príznakom dvakrát - najprv po vynechaní alkoholu, a neskôr po vynechaní benzodiazepinov s dlhším účinkom. Tolerancia je skrížená, a sám chorý potom nevie z čoho sa trasie. Niektoré spoločnosti sú voči alkoholizmu tolerantné (východná Európa), iné menej (severná Európa). Preto liečba často nezačína v tomto štádiu, ale až po vzniku problémoch v zamestnaní a v rodine, často nariadením súdu ako ochranná liečba. Mnohí epizodickí pijani sa liečia sami ambulantne Antabusom, pričom po liečbe niekoľko týždňov abstinujú. Obe skupiny si však musia uvedomiť, že ani niekoľko mesiacov trvajúca abstinencia neznamená úplne vyliečenie a obnovenie schopnosti piť s mierou. Po obnovení pitia sa znovu objavuje strata kontroly pitia. V ambulantnej liečbe sa najčastejšie používa disulfiram (spomínaný Antabus), ktorý sám o sebe nemá nepríjemné účinky. V spojení s alkoholom blokuje aldehyd dehydrogenázu so vznikom nepríjemných príznakov (búšenie srdca, pocit horúčavy, zvracanie). Ťažší stupeň alkoholovej závislosti vyžaduje najčastejšie hospitalizáciu, najlepšie v špecializovanom ústave. Často je potrebné liečiť kombinovanú závislosť: alkohol + drogy + lieky + hracie automaty. Po zvládnutí príznakov telesnej závislosti je dôležitá individuálna a skupinová psychoterapia. Dôležitá je zmena systému hodnôt, pracovná terapia a zdôraznenie výhod, najmä telesných, ktoré abstinencia umožňuje (zlepšenie spánku, neprítomnosť abstinenčných príznakov, zlepšenie výživy a pod.)
Rehabilitácia a resocializácia je rozhodujúcou fázou liečby, pretože rozhoduje o zaradení chorého späť do rodiny, práce a spoločnosti. Pacient i okolie si musia uvedomiť, že celoživotná abstinencia je nevyhnutná. Dôležitá je motivácia, a pri správnej rehabilitácií sa 50 - 70 % alkoholikov trvale vylieči.
Ďakujem za pozornosť.