Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Paragliding (výkladový slohový postup)

Paragliding, alebo padákové lietanie je mladý letecký šport, využívajúci schopnosť kĺzania a vyvíjania vztlakovej sily flexibilnej plochy vrchlíka s profilom krídla pre predný pohyb.
Na rozdiel od klasického parašutizmu pre paragliding je charakteristické, že rýchlosť dopredného pohybu je niekoľkonásobne väčšia ako rýchlosť klesania. Padák používaný v paraglidingu sa nazýva padákový klzák, alebo kĺzavý padák, prípadne svahový padák, pretože základným spôsobom štartu je rozbeh zo svahu. Možný je aj štart pomocou navijaku. Špecifický druh paraglidingu je lietanie s tlačnou vrtuľou a motorom neseným pilotom na chrbte.

V súčasnosti sa vyrába celá škála padákov, ktoré majú rôzne výkonnostné a bezpečnostné parametre a samozrejme rôzne určenie. Pôvodne sa padáky členili na školské, rekreačné, športové, výkonné a vysokovýkonné závodné špeciály. Postupne sa ustálila prax kategorizácie padákov podľa národných skúšobných noriem. V súčasnosti sú padáky rozdelené do troch skupín, do skupiny A, B a C.
Padáky skupiny A sú vhodné pre výcvik a rekreačné lietanie, a preto majú najmenšiu rýchlosť, kĺzavosť aj štíhlosť.
Padáky skupiny B sa hodia svojimi parametrami vyslovene pre výkonnostné lietanie v termike a uskutočňovanie preletov.
Padáky skupiny C sú väčšinou určené veľmi skúseným pilotom a hodia sa pre súťažné využitie. Ich výkonnosť je často vykúpená nízkou mierou bezpečnosti.
Taktiež je nebezpečné obstarať si neotestovaný a navyše neznámy padák s neoverenými vlastnosťami.
Výrobca získava pre testovaný padák typový preukaz, na základe ktorého výrobky zhodného typu a veľkosti sú vybavené preukazom letovej spôsobilosti. Výrobca súčastne určí dobu životnosti padáku a termíny k overeniu jeho prevádzkovej spôsobilosti.

Padák sa skladá z odtokovej hrany, vrchlíka, komory, rebier, nábežnej hrany, stabilizátora, šnúr a karabín. Vrchlík je tvorený vrchným a spodným poťahom, ktoré sú prišité k rebrám tvaru leteckého profilu. Systém viazania má tri časti - šnúry hlavné, vetvenie, alebo galéria a šnúry riadiace.
Postoj pilota je vybavený komfortom podľa určenia, najjednoduchšie postoje majú nastaviteľné ramenné a bočné popruhy, nastaviteľný prsný popruh a nastaviteľné nožné popruhy. Každý postoj je vybavený závesmi a karabínami. Luxusnejšie sedačky majú rôzne priestory a vrecká, chrániče, krížové popruhy, ktoré eliminujú nepriaznivý prenos síl pri lete v turbulentnom prostredí a veľa ďalších vymožeností.

Všetky sedačky sú vybavené kontajnerom pre záložný padák.

Padák a postoj udržiavame, padák ukladáme v suchu, náležite zložený, nevystavujeme ho vplyvu chemikálií, a v prípadnom kontakte s chemikáliou ho umyjeme len čistou vodou.
Najväčším nepriateľom padáku je ultrafialové žiarenie, vplyvom ktorého sa tkanina rýchlo degraduje. Bežná životnosť padáku je cca 200 prevádzkových hodín, ale závisí to aj od spôsobu používania. Drobné opravy možno vykonať svojpomocne, ale väčšie je nutné zveriť odbornej firme.

Povinnou výbavou paraglidistu je pevná obuv a prilba. Doporučenou výbavou sú rukavice, odev chrániaci končatiny, okuliare, prístroje ako váriomer, výškomer a mnoho ďalších.

Pred zoskokom je dôležitá príprava na let, výber terénu a vhodných podmienok, kontrola príslušenstva. Pred samostatný štartom je dôležité vykonať päť bodovú kontrolu, a tá zahrňuje, kontrolu vrchlíka, šnúr, nosného postroja, smer a silu aktuálneho vetra a voľnosť priestoru pre štart.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk