Poslednou zastávkou jeho okružnej cesty bolo Námestie slovenskej hokejovej revolúcie (ako bolo medzičasom pomenované), kde sa presvedčil, že Slováci ešte vedia spievať aj národnú hymnu, a že alkohol im chutí rovnako ako pred dvesto rokmi. Povzbudený a zároveň znechutený, ale maximálne zmätený nasadol na vlak do Bystrice. Po ceste sa už tešil na stretnutie so svojím, ehm, kamošom, Hurbanom.